Utorok, 21. september 2021

Od radosti plakal Neymar, Maďari, ale aj naši. Olympijský futbal kombinuje hviezdy a hráčov budúcnosti

Tarek Yacoob Tarek Yacoob 24.07.2021
TASR/AP

Olympijské hry sú výstavnou skriňou športu. Veľké športy (futbal, tenis či basketbal) dostávajú dostatok pozornosti aj mimo nich a pri všetkých menovaných veľkých športoch olympiáda nie je úplným vrcholom. Koľkí z vás si pamätajú na posledných troch víťazov futbalového či tenisového turnaja?

Naopak, víťazi Majstrovstiev sveta či Grand Slamov majú pozornosť celého sveta a ich mená si fanúšikovia pamätajú desaťročia. Taekwondo, karate, šerm, bedminton či strelecké disciplíny. Tieto športy by si drvivá väčšina z nás mimo OH nepustila. Nasledujúcich pár odstavcov bude ale venovaných práve futbalu.

Na OH vidíme vo väčšine prípadov mladých hráčov do 23 rokov. Mnohí sú na začiatku svojich kariér a Olympijské hry im môžu pomôcť preraziť. Samozrejme, aj keď sa víťazstvo na futbalovom olympijskom turnaji až tak necení, reprezentovať krajinu na hrách je vždy veľká časť a vyhrať zlato ešte väčšia.

História futbalu na OH

Začneme na pred Tokiom poslednej olympiáde. Po katastrofe na domácich Majstrovstvách sveta v roku 2014 (pamätáte na prehru 1:7 proti Nemecku?) sa domáci fanúšikovia právom domáhali aspoň čiastočnej nápravy. Po dvoch rokoch čakala Brazíliu olympiáda v Riu.

Domáci tím bol od začiatku favoritom, skupinu vyhral s problémami, no napokon postúpil do vyraďovacej časti z prvého miesta v skupine. V štvrťfinále výhra nad Kolumbiou (2:0), v semifinále uštedril výprask Hondurasu (6:0) a vo finále prišla dramatická výhra proti Nemecku (1:1 a 5:4 na penalty). Nielen plačúci kapitán Neymar mal z víťazstva obrovskú radosť. Maracana oslavovala, no v hlavách niektorých fanúšikov dodnes ostala bolesť z potupnej prehry na MS.

Okrem Neymara boli vtedy v kádri aj Gabriel Jesus, Marquinhos, Felipe Anderson či Rafinha. Kádru ale dominovali domáci Brazílčania (kluby ako Santos, Atlético Mineiro či Gremio). Nemci sa zas spoliehali takmer výlučne na domácu Bundesligu. Výnimkou bol vtedy 21-ročný Gnabry, ktorý patril Arsenalu (dnes hráč Bayernu). Ginter, Süle, Klostermann či Brandt boli vtedy tiež na začiatku svojej kariéry.

Roky minulé  

Olympiáda a jej futbalový turnaj je atraktívny aj v tom, že sa v nej pravidelne menia víťazi a je menej predikovateľná ako iné veľké medzinárodné turnaje. Futbal sa na OH hral 26x (nerátajúc aktuálny v Tokiu, ktorý už rozohrali), pričom najväčší šport na svete na hrách chýbal v rokoch 1896 (prvé moderné hry v Aténach) a v 1932 v Los Angeles.

Prvý ženský turnaj sa odohral až v Atlante, presne sto rokov po Aténach (1996).

Trikrát olympiádu vyhralo Maďarsko a Veľká Británia, dvakrát Sovietsky Zväz, Argentína a Uruguaj. Jedenkrát sa víťazom stalo až štrnásť krajín. Medzi nimi je samozrejme Brazília, ale aj napríklad Švédsko (1948), Poľsko (1972), Československo (1980), Kamerun (2000) či Mexiko (2012). Pred 41 rokmi sa OH hrali v Moskve. Naši reprezentanti vo finále porazili Východné Nemecko (1:0), výkony našich sledovalo na „Štadióne Lenina“ až 70 000 priaznivcov. Československo nezastavila ani červená karta Bergera, tu dostal aj Nemec Steinbach. Autorom jediného gólu bol Svoboda, v semifinále sa zas proti Juhoslávii presadil Lička a Šreiner.

Kamerunské a mexické prekvapenie

Lepšie si pamätáme olympijský turnaj v roku 2000, resp. 2012. Na OH v Sydney nechýbali hráči ako Gattuso, Zanetti, Zambrotta, Pirlo (Taliansko), Puyol, Xavi, Capdevila (Španielsko) či Ronaldinho, Júlio Cesar, Lúcio (Brazília). Turnaj bol výnimočný aj v tom, že sa na ňom stretlo Slovensko s Českom, pre našich ide dodnes o jedinú samostatnú účasť na olympijskom futbalovom turnaji.

V slovenskom tíme dominovali mladíci hrajúci na Slovensku. Mená ako Čontofalský, Mucha, Čišovský, Kisel, Mintál či Greško si urobili vo futbale slušné meno a so svojimi bohatými kariérami môžu byť spokojní. Slovenskí junáci dostali do skupiny Brazíliu, Japonsko a Južnú Afriku. Do play-off sa už necestovalo, Slovensko skončilo v skupine posledné. Získali sme však tri body a celkové skóre 4:6 nebolo vôbec hrozivé. Dva góly našich dal Andrej Porazík, ktorý vystriedal viaceré slovenské kluby a poľsky Grodzisk.

Oveľa viac sa darilo Kamerunu. Ten skupinu nevyhral, remízu si pripísal aj s Českom. Vo vyraďovačke vyzrel na Brazíliu, Čile a Španielsko, ktoré vo finále porazil po penaltách (2:2 a 5:3 na pokutové kopy). Zlato vybojovali vtedy také mená ako brankár Kameni (vtedy len 16-ročný „fagan“), Womé, Geremi, M´bami či slávny Samuel Eto´o. Zaujímavosťou je meno „Georges Mbida Messi“. Kamerunský Messi má dnes 40, pričom vo svojej kariére hral aj v tureckom Rizespore či belgickom Lokerene.

Úspešný vstup Mexika aj Brazílie

Za nami je unikátny otvárací ceremoniál, olympijský oheň zapálila Naomi Osaka, svetová dvojka a víťazka štyroch Grand Slamov. Už v štvrtok (22.7.) pritom vypukli futbalové boje. Do turnaja úspešne vstúpila domáca Brazília (4:2 proti Nemecku), pričom zápas vybavili hneď v prvom polčase, hattrickom sa blysol talentovaný Richarlison, ktorého si bude chcieť udržať Benítez, nový kouč Evertonu.

Brazília ma v tíme aj Paulinha (Leverkusen), Cunhu, Daniho Alvesa, Bruna Guimarãesa a kopec talentov hrajúcich (zatiaľ) v Brazílii. Nemci majú na papieri slabší tím a v prvom zápase mali obrovské problémy.

Mexiko, víťaz z Londýna, šokovalo Francúzov, keď vyhralo suverénne 4:1. Francúzi nehrali katastrofálne, urobili však viaceré defenzívne hrúbky a Mexičania trestali. V 2012 vyhrali s hráčmi z domácej ligy (výnimkou bol dos Santos z Tottenhamu), dnes je to navlas rovnaké. Jediným legionárom je Lainez (Betis Sevilla) a ich prípadné víťazstvo by bolo ďalším šokom.

TOP favoritom je už spomínaná Brazília, veľké šance má na papieri aj Španielsko. Tí nenechali nič na náhodu a opäť na OH vyslali veľmi silný káder. Mnohé mená dobre poznáme aj z nedávneho EURA. V olympijskom výbere je Unai Simón, Pau Torres, Asensio, Oyarzabal, García, Olmo či Pedri. Posledný menovaný je extrémne vyťažený, za celú sezónu už odohral neuveriteľných 66 zápasov.

O medailu zabojujú aj domáci

Japonské mužstvo vstúpilo do turnaja víťazne. Proti JAR boli jasne lepší a mohli vyhrať aj viac ako jednogólovým rozdielom (1:0). Jediný gól dal 20-ročný Takefusa Kubo, ktorý je kmeňovým hráčom Realu Madrid, poslednú sezónu strávil na hosťovaniach vo Villarreali a Getafe. Nádejného ofenzívneho záložníka dopĺňa 32-ročný Yoshida zo Southamptonu, 31-ročný Sakai hrajúci za Urawa Red Diamonds (v minulosti aj za Hannover či Marseille) a viacero mladíkov hrajúcich v Japonsku, či napr. talianskych a holandských kluboch. Japonci by sa mohli v štvrťfinále stretnúť s Novým Zélandom, za ktorý hrajú aj známe mená ako Winston Reid či Chris Wood. Na futbalovom turnaji uvidíme ešte Honduras, Južnú Kóreu, Austráliu, Argentínu, Egypt, Pobrežie Slonoviny a Saudskú Arábiu. Druhé kolo je na programe v nedeľu (25.7.).

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera