Je nový štadión postavený pre ľudí?

Tí čo ma poznajú, vedia, že rád zanietene rozoberám poskytovaný komfort a služby na štadiónoch, na čo mám ako vyštudovaný nepraktizujúci priestorový plánovač predispozíciu, ktorá z času na čas vypláva na hladinu napríklad v takejto podobe. Preto mi nedá nepodeliť sa o prvé dojmy zo znovuotvorenia Tehelného poľa.

To dobré

Z diváckeho pohľadu je na štadióne všetko, ako má byť. Pokiaľ si nesadnete k ultras kotlu, ako náš Telovýchovný vedúci, vidíte dobre prakticky odvšadiaľ. Osvetlenie skvelé, atmosféra pri naplnení štadióna zaručená.

Palec hore aj za komfort sedenia. Štadión ide krásne do výšky, tak vám pred vami sediaci ľudia nezavadzajú, zároveň nie ste natlačení ako sardinky v regáloch a máte dostatočné pohodlie pre široké ramená aj dlhé nohy.

Z pohľadu tribúny teda veľká spokojnosť. Možno by som na svetelnej tabuli väčšími ciframi uviedol stav zápasu, pretože pre nás slabšie vidiacich to bolo ako čítať zmluvné podmienky pod čiarou. To je ale úplný detail, ktorý sa vychytá raz-dva.

To zlé

Horšie je na tom samotná časť pod/za tribúnami. Na bufety frflali už samotní bufetári v zmysle dať 19 bufetov pre 22500 ľudí je na novom štadióne úplný nonsens. Na druhú stranu kvalita bufetov bola takisto príšerná. Po dve pípy a šesť ľudí na okienko, ktorí nevedeli, čo majú robiť. Miesto toho aby dvaja vybavovali len objednávky, dvaja rozčapovávali a zvyšní dvaja robili jedlo, tam chlapci len postávali a nudili sa, pretože evidentne nemali jasné inštrukcie.

Druhá vec – príšerne malé záchody. Baby po troch kabínkach na jeden záchod čo je ešte na futbal jakš-takš schodné, no keď bude na štadióne prebiehať koncert, počas ktorého je pomer pohlaví zhruba fifty-fifty, asi to budú mať dievčatá rýchlejšie vybavené, keď zbehnú do Polusu. Chlapi po dve kabínky a osem pisoárov nasekaných na ploche 3×3 metre. Prečo?

Z týchto dôvodov sa tvorili dlhé rady, v ktorých si ľudia fajčili jednu od druhej – na to tam mala byť usporiadateľská služba, ktorá to mala zatrhnúť, no nebola.

Východ zo štadióna sa zdal byť v pohode, na rozptylovú plochu sme sa dostali hneď, no potom sme sa zasekli pri zbiehaní niekoľkých sektorov pred schodmi dole na ulicu. Určite sa lepšie vychádzalo než v Trnave a Žiline no aj tak, nepochopil som najmä “brzdiče” pred schodmi, ktoré púšťali len štyroch ľudí naraz. Chápal by som, ak by boli súčasťou trojfázovej kontroly a už na rozptylovú plochu by púšťali len majiteľov vstupeniek, no nebolo tomu tak, čiže mi prišli úplne zbytočné.

Záverom

Suma sumárom, štadión pekný, no služby poddimenzované. Na veciach, ako efektivita bufetárov, zákaz fajčenia a pod. sa dá zapracovať, no záchody ani bufety už nenafúknu. Najbližšia takáto zaťažkávacia skúška bude pri oslave titulu, prípadne v zápase s Chorvátskom. Dovtedy sa s najväčšou pravdepodobnosťou štadión nenaplní. Kto vie, či sa podarí vyladiť aspoň pár múch, alebo vypredaný štadión opäť prekvapí organizátorov počtom ľudí.