fbpx
pondelok, 21. september 2020
Tatran Prešov Slovan Gitaltovce
Foto: Stano Staško
Futbal

Slovan dostal v Prešove štyri kusy

História prešovského futbalu je bohatá, pohľad na jeho futbalový stánok veľmi biedny. Tréner Petráš, však dáva hre Tatrana, veľmi sympatickú fazónu. Poďme však po poriadku.

1.FC Tatran Prešov – MFK Slovan Giraltovce 4:0

Prešov štadión nemá. Má jednu tribúnu a jednu pokladňu, pred ktorou sa tvoril rad, ako keď tam prišiel Real Zaragoza. Čakalo sa príjemne, lebo „štadiónom“ znela hymna domácich, ktorú naspieval Martin Husovský z Komajoty.

Zástup ľudí vytváral pocit, že futbal v Prešove žije a je o neho zo strany fanúšikov záujem. A aj je! Potvrdzovala to aj zaplnená Remetova tribúna, na ktorej sedelo oficiálne 540 divákov, podľa mňa aj viac.

Sedelo sa tak, ako si vychodňare sadajú, keď nemajú určené miesto. Keď prišla skupinka spolu, sadli si vedľa seba, keď prišiel „cudzí“, nechal voľné minimálne jedno sedadlo.

Žiadne šachovnicové sedenie. Na futbal prišli futbaloví fanúšikovia, nie šachisti…

Možno aj preto z tribúny hneď na začiatku zaznel výkrik Nepokazme si to! Neviem či bol adresovaný divákom, alebo hráčom Tatrana. Zeleno-bieli totiž zápas prvého kola svojej tretej ligy vyhrali, u ambiciózneho súpera v Kalši.

Polhodinka nudy

Prvých viac ako 30 minút sa na ihrisku skoro nič nedialo. Domáci mali loptu pod kontrolou, nedokázali sa však presadiť. Preto som sa viac pozeral na smutné ruiny okolo hracej plochy. Diváci sem tam ocenili potleskom pár podarených prihrávok, v 35. min jeden nevydržal vnútorný tlak a zakričal „Dáme góla!“

Nasledovala pekná akcia na jeden dotyk. Následne roh, ale finálna prihrávka chýbala, takže ani strela z toho nebola. Z tribúny bolo počuť iba hlasné oooooh, eeeej, aaach

Potom domáci hráč spadol v pokutovom území a bolo ticho. Dlho bolo ticho. V hľadisku aj na ihrisku. A pritom sa hralo. Až kým ticho nepreťal zvuk píšťalky hlavného rozhodcu. Pokutový kop! Otvárací gól zápasu bodu padol pekne z bieleho bodu k tyčke, 1:0.

Vyrovná Slovan?

V predchádzajúcich zápasoch Tatrana bolo zvykom, že po otváracom góle súper okamžite vyrovnal. Aj teraz sa zdalo, že to bude tak. V 40. minúte domáci brankár po centri z pravej strany kričal „Mááám! Mááám!“, ale nemal. Všetci v šestnástke boli z toho takí prekvapení, že hráči Slovana z Giraltoviec nemali ani šancu na zakončenie. Aj preto o chvíľku radšej zakončil rozhodca. Prvý polčas.

Druhý polčas začal Tatran lepšie, akoby mu cez polčas narástli povestné a okrídlené krídla. Avšak nenarástli. Domáci ich už mali aj v prvom polčase, len ich nebolo vidieť. Preto ich pár domáci tréner pred začiatkom 2. polčasu vystriedal. Odvtedy po ihrisku lietali. Kým v prvom polčase si loptu pomaly posúvali, v druhom bolo všetko na jeden dotyk a v pohybe.

Brankár Giraltoviec sa snažil čarovať pri zakončeniach zblízka, darilo sa mu to však len čiastočne. Kraľovič dorazil a bolo 2:0.

Pekný futbal

Prešovčania začali hrať krásny, moderný futbal. Prihrávali si na jeden dotyk, hráči boli v pohybe a ponúkali sa, krajní obrancovia podporovali ofenzívu a za obranu sa dostávali kolmé prihrávky. Jedna utešená sa podarila aj 56. min. Kráľovič však špekuloval a prehadzoval si to z nohy na nohu. Nikto, podľa mňa ani on sám nevedel, ktorú nohu má silnejšiu. Nakoniec ale vysvitlo, že nemal hrať nohou, ale hlavou a tak nedokázal brankára ani ohroziť.

Domáci hráči sa potom uspokojili s výsledkom. Domáci platiaci, kričiaci diváci však udržiavali svojich v pohybe . Chceli vidieť ďalšie góly. Aj sa dočkali. V 70 min domáci zahrali svoju druhopolčasovú hru a bolo z toho zakončenie z päťky (tak typické pre treťoligový Tatran). Zaskvel sa však hosťujúci brankár. Obrancovia však loptu neposlali do bezpečia a ďalšia centrovaná lopta skončila pod brvnom. To už zakončoval Gladiš z dvoch metrov.

Ani tri góly nestačili

Prešovským divákom žiadny výsledok nikdy nebol dosť dobrý, a aj v roku 2020 chceli vidieť ešte jeden gól. Potleskom hnali domácich dopredu. V 82. minúte zahral Tatran opäť na jeden dotyk a opäť na druhýkrát po dorážke z päťky Makara zaklincoval na 4:0.

V Anglicku sa za úmyselne kašľanie dáva červená karta. Giraltovce kašľali na futbal všeobecne. Výsledok je preto zaslúžený pre obe mužstvá.

Po záverečnom hvizde rozhodcu hlavná tribúna vytlieskala domácich futbalistov. Tí boli pri odchode do šatní prekvapení. Niečo také asi nečakali, tak sa zastavili a tlieskali divákom na tribúne. A verte, či neverte, tento potlesk trval hodnú chvíľu. Niekoľko minút. V tretej lige nevídané, v Prešove však úplne normálne.

Hráči sa pri ďakovačke po dobrom zápase usmievali. Viete prečo? Pretože prešovský fanúšik futbalu stále rozumie!