Donevidenia v Katare. Teraz slovenský futbal potrebuje nájsť odpovede na tri kľúčové otázky. Zn. Rýchlo

“Slováci na dne,” “Tragické a otrasné,” “Katastrofa,” titulky slovenských futbalových reprezentantov po kvalifikačnej blamáži s Maltou (2:2) nešetria. Nie je ani prečo. Po prvých dvoch zápasoch kvalifikácie MS 2022 je zjavné, že do Kataru sa Slováci pozrú najskôr iba ako turisti.

Štyri stratené body z dvoch zápasov proti najslabším súperom znamenajú, že získať aspoň druhé miesto v konkurencii Ruska, Chorvátska a Slovinska je už dnes maximálne nepravdepodobné. Matematicky to síce možné je, do reality vracia ešte aj optimistov herný prejav v Nikózii a Trnave.

Teda jeho absencia.

Kríza po korone

Odkedy sa reprezentanti vrátili na trávniky po koronovej pauze v minulom roku, slovenský národný tím je v kríze. Alarmujúci prepad výkonnosti, ktorý odhalila Liga národov, skupina B, muselo vedenie zväzu riešiť výmenou trénera Hapala. Štefan Tarkovič zvládol kľúčový zápas v Belfaste a Slovensko si zahrá na letnom odloženom EURE. Aspoň, že tak.

Po dvoch ostrých marcových zápasoch, sa ale smerom ku konfrontácii s najlepšími musíme pozerať s obavami. Cypru reprezentanti nestrelili ani gól a s Maltou doma ledva remizovali. V júni čakajú Lewandowski, Ibrahimović a Španieli.

Je najvyšší čas na pohľad do zrkadla a odpovede na tri zásadné otázky.

Otázka prvá: Čo skôr ratovať?

Zápasy proti Poliakom, Španielom a Švédom na EURE sú o tri mesiace. Príliš krátky čas na systémové zmeny, či iných hráčov do reprezentačného výberu. Reprezentácia sa za taký čas prebudovať od základu nedá. Navyše, ani veľmi nie je kým.

Na jeseň prídu zvyšné dve tretiny kvalifikácie majstrovstiev sveta. Dá sa tá ešte zachrániť? Zápas proti Rusom v utorok v Trnave môže pri rozhodovaní pomôcť. Lebo pýtať sa treba najmä, čo skôr ratovať?

Ak Rusov Sokoli znova nezvládnu, otvorí sa priestor pre radikálne riešenia a zmenu dlhodobého nastavenia. Ak zabodujú, či nebodaj vyhrajú, budú sa hľadať cesty, ako zachrániť kvalifikačnú šancu.

A v niektorých prípadoch aj vlastnú kožu.

Otázka druhá: Čo všetko prekopať?

Marek Hamšík dokázal svojou futbalovou vyspelosťou a líderstvom jedno celé desaťročie maskovať veľa problémov, ktoré slovenský futbal na najvyššej úrovni má. Dnes je už v pokročilom veku, niekedy treba hrať bez neho a bolia z toho oči.

Navyše je všetkým zrejmé, že podobnú osobnosť nemáme na obzore.

Dnes ich máme inde. Skôr vzadu, ako vpredu, Milan Škriniar má predpoklady byť lídrom európskeho formátu. Martin Dúbravka chytá v najlepšej lige na svete. Smerom dopredu ale už dlho trieme biedu, ktorú už nebude mať kto zamaskovať.

Talent možno majú mladí Strelec so Suslovom, kto ale bude tvoriť reprezentačnú os?

Okrem personalít nestojí za to zamyslieť sa nad štýlom hry, aký hráme teraz a aký chceme hrať do budúcna?

Držanie lopty, prihrávky medzi stopérmi, absencia kreatívy v strede ihriska, krídla bez sebavedomia a útočníci bez hernej prace nie sú to pravé orechové. Veď tomu sa ubráni už aj každý trpaslík.

Otázka tretia: Kto, čo a ako to urobí?

Fanúšikovia už majú, samozrejme, jasno. Tarkovič odstúpi skôr ako Matovič, proti Rusku bude stáť na čiare aktuálny tréner roka, Vladimír Weiss starší.

Tak ale otázka nestojí.

Otázka je kto, čo a ako urobí, aby sa pád slovenského futbalu čo najrýchlejšie zastavil. Hokejisti ukazujú, že fáza, počas ktorej sme dole, nemusí byť krátka. Trvá už takmer desať rokov a cesta späť je boľavá a dlhá.

Čím skôr sa futbalisti úprimne pozrú do zrkadla a nájdu odpovede na oveľa viac, ako v tomto článku položených otázok, tým skôr a silnejšie sa od dna z úvodu slovenský futbal môže odraziť.

Ale aj nemusí.