Piatok, 02. august 2024

Fortuna Liga si zaslúži silný Trenčín

Foto SITA/AP

Jedna lastovička leto nerobí. Tobôž nie jarnú časť sezóny. To, čo spravil Trenčín s Michalovcami však nadvihlo nejedno obočie inak zdravo fungujúcich tvárových svalov. Poďme si s optikou fanúšika “Perly Považia” zaostriť na možné východiská.

Tabuľa nestačila – napíš to tam

Polčasový stav 2:1 ani zďaleka nenapovedal o totálnej deštrukcii Východného Slovenska. Veď tam predsa nič nie je. Napriek tomu, Trenčín zahodil dve tutovky do prázdnej brány už pred prestávkou.

Dva rýchle kúsky zo šatne prepichli mužstvu trénera Majoroša všetky gumy na kolesách autobusu a pohrali sa evidentne aj s plášťom a konštrukciou, pretože Michalovčanov následne na ihrisku vystriedali handrové bábiky.

Osem gólov bolo krutých, no zároveň zaslúžených. Každopádne, pokiaľ by sa nepodarilo odkliať obranu hosťujúceho celku už v úvode, pokojne tomu mohlo byť úplne inak. A v tom je práve ten rozdiel, ktorý Trenčín pod vedením trénera Hrnčára po zimnej prestávke poskytol.

Bol to stret dvoch celkov, ktoré v závere jesennej časti vymenili hlavných trénerov. Kým hosťujúci tréner vyviedol v ostatných troch kolách Michalovce z letargie tromi víťazstvami so súhrnným skóre 9:0, trenčianska zmena koketovala so vzostupmi aj pádmi.

Tréner Hrnčár príliš nezasahoval do “osvedčenej” hry mužstva, “ukopal” tú jeseň tak, aby bola šanca na prvú šestku viac než tlejúca a s hĺbkovou prácou s mužstvom začal až počas zimnej prípravy.

Norbert Hrnčár – správna voľba (?)

Priebeh zápasu vrátil fanúšikov do nostalgie za guľovsko-ševelovskej éry. Na ňu adekvátne nenadviazalo duo Marčok-Cifranič, ani Cifranič bez Marčoka. Zápal prinavrátil tréner Moniz, ktorý však mužstvo natoľko premotivoval do Európskej Ligy, že vyhorel tak on, ako aj kabína. Ako sám povedal, naša liga naňho nebola pripravená.

Potom sa opäť plátalo a látalo, až kým neprišiel nemecký odborník, ktorý aj napriek tomu, že jeho kožu pred hrozbou vypadnutia vyrovnával v závere minulej sezóny Ivan Galád, dostal druhú šancu. Priania fanúšikov boli vypočuté a porúčal sa ešte v októbri.

Norbert Hrnčár bol pre trenčianskeho fanúšika zaujímavou voľbou. Stále relatívne mladý tréner, ktorého si niektorí pamätajú s loptou pri nohe, hoci teraz mu lepšie svedčí krátka bunda a vypasované rifle. Nejeden fanúšik sa na ňom vykričal, keď v hosťujúcom sektore koučoval Myjavu a Ružomberok. A v oboch prípadoch sa mu darilo nad očakávania.

Mnohí si však ťukali na hlavu, ako chce s defenzívnym štýlom, ktorý vyznáva, podchytiť ofenzívne ladenú filozofiu klubu. Nuž, tu máme výsledok.

Zostava – taktika

Čo vlastne tréner zmenil po jeseni? Poďme na to pekne od zadu a bez lásky. Príležitosť v bráne dostal dvadsaťročný Holanďan Menno Bergsen. Tradičnej opore Šemrincovi sa ušlo len miesto na striedačke. V tomto stretnutí táto zmena natoľko zápas neovplyvnila, no uvidíme, aké budú ďalšie Hrnčárove zámery.

Stopérska dvojica po totálnom rozpadnutí dostala novú asfaltovú záplatu. Na prvý pohľad kvalitne umiešanú. Do hry sa konečne na viac než desať minút dostal Richard Križan a namiesto Kpekawu, ktorý dostal polročný dištanc práve po stretnutí v Michalovciach, sa po jeho boku predstavil internetom takmer neznámy Francúz Steve Kapuadi.

Ľavobok obrany uzatváral skúsený Ligeon, pravdepodobde z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov kráľa Juliena. Na pravo sa dostalo kapitánskej pocty Hrnčárovmu koňovi, Martinovi Šulekovi. Toho tréner preorientoval z priemerného stopéra naspäť na moderného krajného obrancu s potenciálom pre reprezentáciu. Klobúk dole. Konečne.

Stredový trojuholník vytvorili známe tváre Abdul Zubairu, Ashraf El Mahdioui a Ante Roguljić. Nevošiel sa tam uzemňovací stožiar Koolwijk, čím sa dá poukázať na prvý trénerov taktický zámer. Pošetriť ho na poslednú pol hodinu, keď bude treba upokojiť hru a dopriať mu dostatok síl. Hra sa síce neupokojila, od nástupu Koolwijka padli ešte štyri góly, no úspech svätil prostriedky.

Útočný trojzáprah formovali takisto tradičné mená z ešte tradičnejších rodín, a to Hamza Čataković, Gino Van požičaný z Trnavy Kessel a Osman Bukari, o ktorom vedia už asi aj tréneri na Srí Lanke, tak sa ho tu každý bojí. A hetrikom potvrdil, prečo aj.

A ešte oblúkom, tromi vrutmi a saltom znožmo k tej taktike. Napriek tomu, že sa Trenčín nachádzal mimo hornej šestky, pod sobotňajším súperom a už dlhodobo nie je ligovou hrozbou, súperi vedia, že mu niekde vnútri tlie útočná sila a zaťahujú hlboké barikády.

So zahustenou šestnástkou mal sprvoti problém nejeden Bukari. Stačilo ale pár adresných centrov, časované nábehy, oblúčiky poza ofsajdovú pascu a stalo sa aj niečo neslýchané. AS strieľalo spoza šestnástky! Po zbúraní barikád už boli nájazdy kočovníkov na nezastavenie a dochádzalo k prízemným centrom do šestnástky na štýl Dortmundu.

Diváci boli – neboli

Napriek slnečnému bezveternému februárovému popoludniu si cestu na toto predstavenie spravilo len niečo vyše dvesto platiacich divákov. Obraz na štvorčlenný kotol je smutný, no treba byť vďačný aj za ten.

Život v exile je ťažký, bez debaty. Stretnutia sa presunuli z Myjavy do Žiliny, čo množstvo fanúšikov kvitovalo, no na zápasy ich nechodí viac než predtým.

Štadión pomaly rastie. Mohol by trochu rýchlejšie. Posledná aktualita je, že by “účko” malo byť skompletizované do konca roka. Čiže nie do konca sezóny, ako sa vravelo ešte nedávno. Štadión šrotuje peniaze a klub si nemôže dovoliť kvalitnejších hráčov.

Bez divákov sa však ťažko hrá. A ešte teda asi rok bude. Je to škoda. Najmä keď to z Trenčína do Žiliny trvá po diaľnici päťdesiat minút. To je zhruba čas nutný na presun z Dúbravky do Rače. A chodia aj vlaky. Osobáky, rýchliky, IC-čka. Ja som sa dotrepal z hlavného mesta takmer na každý zápas. Kde sú Trenčania? A koľkí sa budú biť do pŕs za svoj tím na novom?

Sebareflexia – ide sa na Slovan

Dosť bolo pátosu. Tých dvesto z nás si v sobotu prišlo na svoje a ako som nápadne načúval k rozhovorom, niektorých výsledok ovplyvnil v tom, aby sa o týždeň previezli do Bratislavy.

Do kotla sa výjazd robiť nebude. Aspoň také informácie nemám. Takisto budem sedieť v neutrálnom sektore a tlieskať pekným akciám (možno trochu viac tým trenčianskym). Okázalo svojim fandiť nemôžem. Ešte sa to u nás nenosí. Nepotrebujem dostať pravačkou do zubov pri náhodnom pozdrave dvoch domácich.

Každopádne tam budem a viem, že nás tam bude viac. Atmosféra na Tehelnom poli je veľkým plusom. Kvalitatívne tomu môžu dopomôcť hráči, aby sme sa dočkali jedinečného predstavenia. Pozvánku naň sme už dostali.

Pozitívny výkon a výsledok robí z jednej lastovičky kŕdeľ. Naša liga si silný Trenčín zaslúži. Nemusí vyhrávať trofej každým rokom, no zdravá konkurencia k Slovanu, Žiline, Dunajskej a Trnave posúva renomé súťaže na vyššiu úroveň.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera