Pondelok, 22. apríl 2024 
Denis Bohumil Schvarcz Slovenský pohár sa nikam nesťahuje. Po vlaňajšej výhre na Tehelnom poli obhájili futbalisti Spartaka Trnava víťazstvo v Slovnaft cupe na domácej tráve proti tomu istému súperovi. V pondelok, na sviatok práce, videla City aréna zápas vo výbornej atmosfére, pred rekordnou návštevou, s rovnakým priebehom ako pred rokom.
Keď hrajú vo finále národného pohára Spartak so Slovanom, je z toho zápas roka.
Spartak Trnava – Slovan Bratislava 3:1 po predĺžení, (1:1, 0:0)
Tradícia a zapojenie dvoch stovák klubov robí z pohárovej súťaže aj u nás veľmi prestížnu záležitosť. V posledných dvoch sezónach sa navyše podarilo do finále dostať tradičným rivalom, ktorých vzájomný zápas je jediným skutočným slovenským klubovým derby zápasom so všetkým, čo k takému patrí. Vyše pätnásť tisíc divákov na viac-menej vypredanom štadióne, vrátane sektoru hostí. Špeciálny program. Obhajoba versus Odplata.
Pondelok bol v Trnave slávnostnou futbalovou nedeľou. Vytiahol som zo skrine bielu košeľu a sako a štvrťhodinu pred výkopom si prisadol ku kolegovi Janočkovi na novinársku tribúnu.
Futbalisti sa od začiatku snažili za divákmi svojim výkonom nezaostávať. Darilo sa im viac-menej obstojne. Finále malo síce pomalší rozbeh, no v druhom polčase zaujímavú zápletku, trochu kvality a aj napätie do poslednej minúty. Na slovenské pomery poskytlo výborný zážitok.
Cesta trnavských hráčov za druhým pohárom v rade ale nebola jednoduchá.
Pomalší rozbeh
V prvom polčase síce boli aktívnejší, cez dobre zorganizovanú hrú belasých na vlastnej polovici sa nevedeli poriadne presadiť. Asi v desiatej minúte si Trnovský v bránke Slovana siahol po prvýkrát na loptu po strele spoza šestnástky. Na dlhé minúty to ale bola jediná akcia, ktorej publikum mohlo tlieskať. Domáci brankár sa po polhodine hry musel zahrievať loptou požičanou od chalana za bránkou a dať si strečing, aby zostal napriek príjemnému počasiu zohriaty na zápasovú teplotu.
Pred prestávkou mala Trnava jedinú gólovku, keď ľavačka Oforiho neúspešne obstreľovala Trnovského k vzdialenejšej tyči. Slovan v prvom polčase nič smerom dopredu neukázal, no poznajúc jeho mentalitu sa mi pozdával rastúci kurz na jeho víťazsto. Ten koloval po reklamných paneloch na striedačku s reklamou pre pánov v strednom a pokročilejšom veku. Všimol som si ju, asi som už v cieľovej skupine.
Keď zadávateľ pozná cieľovú skupinu 🙂 pic.twitter.com/ok6WS5DsiH
— denis schvarcz (@TVBohumil) May 1, 2023
Druhý polčas kopíroval vlaňajšok
Podobne ako pred rokom, aj v tohtoročnom finále prvú loptu do siete dostali belasí. Greena som v prvom polčase ani nevidel na ihrisku a čudoval sa, prečo sa cez prestávku nerozcvičuje. Po desiatich minútach druhého zbehol v rýchlom protiútoku za obranu a prestrelil Vantrubu. Možno gól niekoho prekvapil, možno domácich fanúšikov na tribúnach aj zaskočil. Kto sleduje Slovan počas celej sezóny ho ale musel očakávať.
Keď dosiahli čo chceli, pokračovali belasí v dobrej práci na vlastnej polovici. Trnavčania hrozili najmä po fauloch a rohoch, bez nich sa len ťažko dostávali do šancí. S pribúdajúcimi minútami boli nervóznejší a zdalo sa, že by Slovan mohol tesný náskok udržať. Nie prvýkrát v sezóne ale neudržal, tentokrát zostávalo asi desať minút. Pri centri do šestnástky nechali stopéri medzi sebou na malom vápne príliš veľkú medzeru. Vošiel do nej Taiwo a volejom nedal Trnovskému šancu.
Rovnako ako pred rokom v Bratislave, ani v Trnave nestačilo 90 minút. A aj teraz patrilo predĺženie Spartaku. Lepšie povedané, chybu urobili slovanisti. Trnavčania naznačili dlhý aut pred bránku, no k vhadzujúcemu pribehol na poslednú chvíľu Savvidis. Nemal k nemu kto poriadne pristúpiť a tak mohol pohodlne posadiť center na hlavu Jakuba Paura. Štadión vybuchol od radosti.
Trnavčania asi viac chceli
Do konca zostávalo desať minút a problém mali hráči Slovana. Čakvetadze, Green aj Čavrič už boli vystriedaní, záverečný nápor nemali domáci problém brániť. V nadstavenom čase pridanej polhodiny ešte VAR opravil nie vždy presného rozhodcu Očenáša a Trnavčan Twardzik poistil výhru z penalty. Nám sa zhora na tribúne v reálnom čase tiež zdalo, že Agbo fauloval. Potom sa už len oslavovalo.
Trnava vyhrala pohárové finále zaslúžene. Bola aktívnejšia, ako keby Gašparíkovci predsa len o niečo viac zápas chceli získať. Nie, žeby to belasým bolo jedno, to v žiadnom prípade. Slovan ale odohral v sezóne oveľa viac zápasov a aj na jar mal a má iné priority. Lepšie povedané, mal a má ich na naše pomery dosť veľa. Spartak mal už niekoľko týždňov jednu najväčšiu – obhajobu víťazstva v Slovnaft cupe. Belasí vedú tabuľku a majú pred sebou kľúčový zápas o majstra a šancu na predkolo Ligy majstrov. Stále majú o čo hrať.
Prvomájové finále si v Trnave budú dlho pamätať. Pohárové double je v klubovej vitríne cenným a ceneným úspechom.
Dobrovoľné pokračovanie
Ak ste dočítali až sem, ďalej nemusíte. Idem ešte napísať pár odstavcov o divákoch. Naozaj nemusíte pokračovať, ak nechcete. Napočítam do troch, pokojne kliknite na iný link. Tri, dva, jeden…
Pozrite, niesom žiadna citlivka. Znesiem tvrdší výraz, aj na vlastnú adresu som ho neraz počul aj čítal a neubudlo zo mňa. Vo viacerých jazykoch som ho aj použil. Mám stále problém s jazykom futbalových fanúšikov na štadiónoch. Tí prišli podľa očakávania na štadión Antona Malatinského vo finálovej forme. Rozumej, zanadávať si na súpera.
Choreo bolo tentokrát na naše pomery v pohode. Nad povinnými výzvami miestneho hlásateľa, aby raz jeden a potom druhý kotol nepoužíval pyrotechniku, sme sa znova len pousmiali. Kvôli modrému dymu sa neskôr začalo a kvôli červenému bola raz prerušená hra. Môj tip je, že aj na tento zápas sa zázrakom podarilo fanúšikom podarilo priniesť všetky predmety, ktoré sú na lístkoch vyslovene zakázané. Whatever.
(Nielen) keď hrá Slovan s Trnavou, prekáža mi na futbale toto:
ja som zobral syna. Futbal sa mu páčil. Ale na konci som mal guču v hrdle. Prečo celý štadión namiesto oslavného chorálu 5 minút vkuse spieva "Na čo kukáte kurvy židovské" to som mu žiaľ vysvetliť nedokázal.
— Peter Reisz (@PeterReisz) May 1, 2023
Podľa komentárov je názor, že atmosféra na futbale môže byť rovnako dobrá aj bez vulgarizmov kontroverzný už aj na slovenskom twittri. Neznamená to ale, že o tom nebudeme písať. Až kým sa to nezmení. Podľa mňa je normálne povzbudzovať svoj tím. Nie nadávať súperovi do židovských kuriev a cigánskych bánd.
Snáď nás bude časom viac.
Komentáre