Piatok, 02. august 2024 
Nikola Baďová V roku 2016 sa pripojil k tímu sestier Fialkových ako kondičný tréner bývalý reprezentant Slovenska v behu na lyžiach, Martin Bajčičák. Pod jeho vedením sa Paulína aj Ivona výrazne zlepšili. Paulína získala osem pódiových umiestnení. Dnes je hlavným trénerom poľského reprezentačného družstva žien v behu na lyžiach.
Návrat ku koreňom v Poľsku
Skúsený bežkár sa vrátil ku koreňom po ukončení spolupráce so slovenskými biatlonistkami po minulej sezóne. V tíme má sedem mladých dievčat. Aj Bajčičák a jeho zverenkyne sa museli vysporiadať s najväčším problémom súčasnosti. Dve členky jeho tímu prekonali ochorenie Covid-19, tréningový výpadok u oboch predstavoval približne mesiac.
Aj napriek tomu už začiatkom januára zabehla každá svoje kariérne maximum. Pre TakUrčitee.sk hovoril o tom, ako sa im podarilo obnoviť výkonnosť po prekonaní choroby.
Kedy ste odhalili pozitívny nález na COVID-19 a ako ovplyvnil prípravu na sezónu?
Absolvovali sme počas letnej a jesennej prípravy päť trojtýždňových sústredení, kde sa veľmi veľa trénovalo. Začiatkom novembra sme si robili funkčné testy a rozbory, ktoré sa robia spoločne s testami vo Varšave. Odtiaľ sme mali letieť do Fínska, kde sme mali poslednú prípravu pred Svetovým pohárom. Pri vstupe do krajiny sme potrebovali PCR testy. Na druhý deň štyrom ľuďom v našom tíme vyskočili pozitívne výsledky, medzi nimi boli dve najlepšie pretekárky. Tam sa to vlastne všetko začalo. Namiesto sústredenia vo Fínsku šli do domácej karantény.
Kto z tímu musel ostať v karanténe?
Mám sedemčlenný tím dievčat. Z toho dve najlepšie, šprintérka Monika Skinder a bežkyňa na dlhé trate Izabela Marcisz, boli pozitívne. K ním jeden fyzioterapeut a jeden servisman. Všetci museli ostať desať dní doma. Zaujímavé bolo, že ja som sa s nimi stýkal, viezol v aute a obišlo ma to. Nikto už ďalej pozitívny nebol.
Martin Bajčičák je bývalý slovenský bežec na lyžiach. V roku 1996 získal ako junior zlato z behu na 10 km klasicky. Zúčastnil sa piatich olympijských hier, všetkých od Nagana 1998 po Soči 2014. Najlepšie umiestnenie zaznamenal v Turíne 2006, kde skončil dvakrát ôsmy. Na majstrovstvách sveta 2005 mu tesne unikla medaila, skončil na štvrtom mieste. Je jediným slovenským reprezentantom, ktorému sa podarilo vyhrať preteky Svetového pohára. Stalo sa tak vo februári 2005 v nemeckom Reit im Winki v pretekoch na 15 km voľným štýlom. V roku 2015 ukončil kariéru.
Aké príznaky mali pretekárky? Objavil sa aj ťažší priebeh ochorenia?
Monika Skinderová bola bez príznakov. Po desiatich dňoch bola negatívna, pri vstupe do Fínska ju znova identifikovali ako pozitívnu. Znova ju čakala sedemdňová karanténa. Bolo to ťažké obdobie aj pre mňa. Psychika bola veľmi naštrbená.
Izabela Marcisz mala príznaky už predtým. Mala ľahší priebeh bez teploty a v karanténe mala ešte dozvuky kašľa. V podstate kvôli nemu sa priedušky prejavili ešte teraz na Tour de Ski. Kašeľ mala aj keď bola dlhodobo negatívna. Po desiatich dňoch šla znovu na testy a opäť bola pozitívna. Až potom za nami mohla pricestovať.
Po karanténe tvrdý tréning
Čo nasledovalo po karanténe? Aký typ tréningu ste naordinovali?
Dievčatá boli dlhodobo obmedzené v tréningu. Základom dobrého vstupu do Svetového pohára bol fakt, že cez leto mali veľmi tvrdý tréning. Keď som prevzal tím, nabehol som do systému Justyny Kowalczykovej a jej trénera.
Pripravovali sa už v karanténe. Mali stacionárne bicykle, “behátka“ a trenažére na vrch tela – táto trojkombinácia plus posilňovňa. Tréningy som im plánoval. Už keď som videl u Izabely, že nemá vážny stav a teploty a môže trénovať, trénovala v domácej karanténe dve a pol hodiny doobeda a hodinu poobede. V podstate sme urobili v domácom prostredí intenzívne tréningy.
Ako vyzeral vstup do Svetového pohára pre obe bežkyne?
Izabela ešte v Davose (2. kolo SP, pozn. red.) neukazovala dobrú výkonnosť, ale na Tour de Ski si urobila dve osobné maximá. Monika, ktorá bola bez príznakov, ale mala obmedzený tréning, v šprintoch zaznamenala 15. a 16. miesto, čo je jej maximum.
Dievčatá sú ešte mladučké, Monika má 19 a Izabela 20 rokov. Nedá sa očakávať útočenie na TOP 10, ale jedna bodovala trikrát a druhá štyrikrát.
V čom spočíva nárast výkonnosti u Izabely Marcisz, ktorá ešte v druhom kole v Davose nebola v požadovanej forme a o necelé tri týždne zašla životné maximum?
Keď sa Izabela pripojila po druhej karanténe k tímu, vyzerala fyzicky dosť upadnutá. Otestoval som si ju v prípravných pretekoch. Videli sme, že fyzicky odišla smerom nadol. Počas prvého Svetového pohára som povedal, že nesmie ísť, lebo to nemalo význam a musela sa najskôr pripraviť na lyžiach. Zvolili sme trojtýždňovú prípravu a až potom návrat do Svetového pohára. Takže po karanténe tvrdo trénovala a keď išla do Davosu, ešte stále to nevyzeralo dobre. Bola unavená z tréningu, ktorý sme jej dali.
V podstate sa rozbehla až na Tour de Ski. Keď to tak zoberiem – od začiatku novembra zašla prvé dobré preteky až po Novom roku. Takže trvalo dva mesiace, kým sa dostala do ako takej pohody.
Aké máte plány v prebiehajúcej sezóne?
Teraz máme pred sebou dvojtýždňové sústredenie a potom nás čakajú juniorské majstrovstvá sveta a U23. Zapoja sa aj do MS seniorskej kategórie. Snáď nám niečo vyjde.
(C) Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Komentáre