Ako Peter Sagan vyhral druhú dlažobnú kocku

Náš výlet s Martinom Pagáčom naprieč klasikami pokračoval vo Francúzsku, kde sme sa ubytovali na farme blízko Lille. Odtiaľ už sme mali do Roubaix, cieľa tretieho monumentu sezóny, čoby kolesom dohodil.

Po Saganových úspechoch na tohtoročných monumentoch boli u všetkých fanúšikov len tie najvyššie očakávania. Ľudia pricestovali od Prešova, Rimavskej Soboty či Lučenca. Peter vyvolal podobný ošiaľ, aký tu bol počas ME 2016.

Najprv práca, potom pláca

Predtým, ako slávne cyklistické divadlo začalo, sme mali kopec času na výlety. Voľno sme trávili aj pomáhaním na farme pri zbieraní špargle, keďže Telovýchovný vedúci nám dal franky len na nevyhnutné výdavky.

Celá oblasť francúzskeho vidieka je posiata úzkymi cestičkami a dávkou histórie. Oblasťou viedol front prvej svetovej vojny a preto je popri cestách veľa malých aj veľkých cintorínov, či pomníkov padlých vojakov. Pripojil sa k nám aj môj kamarát Antoine, ktorého sme pred štyrmi rokmi zobrali na zápas s Rusmi. Keď počul, že môže vidieť Sagana naživo, rozhodol sa robiť nám sprievodcu. Ako sám povedal, pozná mená len troch slovenských športovcov. Hamšík, Sagan a Jágr. Po piatom calvadose nemalo zmysel nič mu vysvetľovať.

Velodróm v Roubaix

Paríž – Roubaix patria k najstarším cyklistickým pretekom na svete. Sú ešte staršie ako samotná Tour de France. Pre mňa sú najviac, najlepší monument a klasika všetkých klasík. Ako isto viete, hlavná zápletka sa odohráva na takzvaných pavé, čo sú dlažobné kocky na cestách. Víťaz pretekov dostane symbolicky jednu pod pazuchu na pamiatku. Peter kocku už má a aby nemal široké ramená len z jednej strany, túžil vyhrať aj druhú.

Dostať sa na niektorý zo skoro 30 sektorov s mačacími hlavami bol prvý plán. Bohumil nám však vybavil akreditáciu pre ozajstných novinárov priamo na velodróme v Roubaix. Wau! Domáci usporiadatelia boli radi, že sme ako jediní z krajiny Sagana, keďže naše televízie záujem neprejavili.

Peter Sagan, Peter Sagan a opäť Peter Sagan

Konečne nedeľa, deň D! Zážitkov sme mali z posledného týždňa už toľko, že nás samotné preteky hádam nemohli prekvapiť. Ale oni prekvapili. Už pri prechode cez arenbergský les sa pelotón začal trhať na skupiny a tímy mali čo robiť, aby to udržali ako tak pokope. V prvých sektoroch na pavé sa im to ešte darilo, kým nezobrali opraty riadidiel do rúk Waut Van Aert, Michael Matthews, John Degenkolb a Matteo Trentin. Hlavne Degenkolb sa snaží dlho nájsť starú formu a práve „peklo severu“ sú jeho obľúbené preteky.

Skupinka si držala skoro 20 kilometrov malý náskok pred stíhacími tímami na čele s Bora Hansgrohe a Deceninck Quick Step, ktorí nemali v úniku žiadneho cyklistu. Nádejný atak však vyvolal stav najvyššej pohotovosti a približne 45 kilometrov pred cieľom sa ho podarilo vymazať. To bola predzvesť najlepšieho. Na päťhviezdičkovom sektore Mons-en-Pévèle, kedy cyklistom triaslo zadky a ramená viac ako je príčetné, zaútočili Peter Sagan, Philipe Gilbert, Greg van Avermaet, Matheu van der Poel, Zdeněk Štybar, Yves Lampaert a ďalšie mená. Vytvorila sa silná skupina asi dvanástich cyklistov.

A potom sa diali veci. Na ďalšom úseku s piatimi hviezdičkami, Carrefour de l’Arbre, asi 16 kilometrov pred cieľom, zapol turbo Peter Sagan. S vypätím všetkých síl sa ho dokázali držať len Lampaert a Poel, čím sa vytvoril ďalšie medzery, ktoré už nemal nikto sily zalepiť. Čo je dôležité, medzera sa vytvorila aj medzi Petrom a dvojicou cyklistov. Výhodou bolo, že vietor fúkal v smere jazdy a slovenský cyklista to udržal až na velodróm. Po príjazde do finálnych dvoch okruhov sa nám tak naskytol ešte krajší pohľad, ako pred týždňom na Paterbergu. Obaja prenasledovatelia pred zvonením do posledného kola pochopili, že im ostal len boj o druhé miesto. „Sagan bude prvý!“ kričal Martin ako zmyslov zbavený a ja s ním.

Peter prišiel do cieľa na jednom kolese s úsmevom baču, ktorý práve našiel stratené ovce. Vedel, že druhá dlažobná kocka je jeho. Kráľovná klasík má svojho kráľa.

Vysnívaná jar

Radosť bola úprimná a svoju daň si vypýtali hlasivky. Tým, že sme boli priamo pri trati, vtrhli sme s davom k Petrovi a keď počul Slovenčinu, venoval nám prvé dojmy, ktoré si necháme pre seba. O tom možno nabudúce.

My sme už späť doma v plnom nasadení vo virtuálnej redakcii. Unavení z práce na farme a cestovania, ale plní zážitkov. Martin uznal, že na rozdiel od futbalu nie sú medzi cyklistami žiadne herečky. Pretože filmovanie pádov na bicykli, by viac bolelo. Pravda pravdúca.

Peter má teraz voľno a jeho ďalší štart je plánovaný na Giro d´Italia. Snívame ďalej a tešíme sa na ďalšiu časť vymyslenej sezóny.