Vlado Goffa je persóna, ktorú pozná azda každý fanúšik nášho futbalu. Jeho stĺpčeky, komentáre a články v minulosti zdobili nejedno periodikum či web, ktorý sa venoval futbalu. Bývalý hráč a tréner sa dnes venuje aj spolukomentovaniu a keď som ho oslovil so žiadosťou o rozhovor, dopredu ma varoval, že nebude úplne pozitívny. Bol však úprimný a k veci – tak ako sme od Vlada zvyknutí.
Na čo sa pred najbližšou sezónou Fortuna ligy tešíte najviac?
Sklamem vás – neteším sa. Hlbokú depresiu vo mne vyvolal naordinovaný spôsob hry reprezentačného áčka, slovenskej devätnástky či pohárový výkon Slovana v domácom zápase. Smerujeme do priepasti, náš antifutbal postavený na šablónach a schémach, sa stáva nepozerateľný.
Pripadá mi to, že naše mužstvá môže viesť aj umelá inteligencia s naučenými algoritmami. Slabá kreativita, nápad, improvizácia, absencia fantázie. Vymkli sme sa. Tréneri a zástup všakovakých metodikov poctivo pracujú, ale zabuchli si dvere pri ustavičnom vyhodnocovaní testov a pozeraní do knižiek. Netušia, ako sa vrátiť dovnútra, ako nájsť kľúč k čistej esencii futbalu.
Niektoré zápasy som sledoval v telke, niektoré naživo. A zostal mi po nich trpký pocit a bezmocnosť, čo to hráme. Máme dobrých hráčov a takto s nimi hazardujeme. Defenzíva a nič iné, len defenzíva. „Keď nedostaneme gól, nemôžeme prehrať.“ Namiesto hesla „keď nedáme gól, nemôžeme vyhrať.“ Plus ďalšie omáčky z naučených klišé a fráz.
Bez ohľadu na výsledok, zápas má byť o zábave. A ja som od obrazovky i zo štadiónov odchádzal unavený, ako keby som práve vyfáral z bane. Navyše smutný a nechápajúci, že sa na predvádzané výkony nedá pozerať.
Jaaaj, zabudol som na čo sa teším. Na pozápasové Tréneroviny od Richarda Hanzlíka na Takurčiteee. Tie mi vždy skrášlia pondelky.
Na čo sa, naopak, tešíte najmenej?
Najmenej sa teším na to, že na niektoré rizikové zápasy budem musieť prechádzať okolo kordónov kukláčov a korytnačiek, ktorých je vedľa štadióna viac, než divákov na ňom.
Ktorý z tímov sa podľa vás posilnil najlepšie/ najzaujímavejšie/ najrozumnejšie?
Tie, ktoré priviedli hráčov do základnej zostavy a za investované sumy žiadajú zodpovedajúce výkony.
A nie tie, ktoré o posilách hovoria, že im treba dať čas, musia sa aklimatizovať, všetko si musí sadnúť a čo ja viem čo. Pričom za nich vyhodili ťažké peniaze a sú to hotoví hráči. Kto na to má, zapadne do mužstva okamžite.
Mladí samozrejme potrebujú viac priestoru a trpezlivosť.
A keby aj prišlo viacero hráčov, dobrý tréner všetko zvládne tak, aby si to rýchlo sadlo, nepotrebuje na zohrávanie a pretlačenie vlastnej filozofie pol roka či rok, ako sa to s obľubou prezentuje.
Ktoré nové trénerské meno vás na lavičke prekvapilo najviac? U ktorého trénera tipujete najskoršiu výpoveď?
Najviac ma prekvapil príchod Hyballu do Trenčína. Jeho štýl sa mi páči, ale je tu jedno veľké ALE. V množstve posledných klubov končil po pár mesiacoch, pretože nedokázal získať kabínu na svoju stranu. A to je veľký problém, vzájomná chémia musí fungovať.
Čo sa trénerských angažmá týka, znova tu bude kolotoč. Prečo? Lebo tréneri netrvajú na dobrých zmluvách, dobrovoľne prijímajú úlohu handier. Sú radi za šancu a podpíšu hocičo. Niektorí na dobu neurčitú, niektorí s mesačnou výpovednou lehotou. Keby to bolo ako vo vyspelých ligách a tréneri by museli byť vyplatení až do konca predčasne ukončeného kontraktu, to by u nás trénerské stoličky nemali tri nohy. A kto pôjde prvý? Aj keď pravdepodobnejšie sa mi javí, že abdikuje tréner sám? Bez toho, aby som menoval, každý fanúšik vie, kde to medzi dvomi hlavnými postavami škrípe najviac, kde sa celú sezónu napriek úspechom pracovalo s negatívnymi emóciami a kde sa hasil požiar aj po sezóne.
Zaujal vás niektorý z prestupov do alebo z ligy?
Samozrejme, mám radosť z návratu Juraja Kucku.
Tip na čierneho koňa súťaže?
Konečne by to mohli byť rozhodcovia. Aby sa pri VARe nerozhodovali nekonečných päť minút. Aby mali také čítanie hry a pozičné postavenie, že sa v zápase nepletú hráčom pod nohami. Aby sa nepozerali na farbu dresu, ale na situáciu, ktorú musia objektívne posúdiť.
Tip na vypadávajúci tím a tím, ktorý pôjde do baráže?
Najnahnutejšie to má vždy tím bez vlastného štadióna a teda aj bez fanúšikovského zázemia. V podstate všetky zápasy hrá vonku. A taký ešte v lige stále je, hoci jeho výkony vlani boli mimoriadne sympatické.
Bude mať v tejto sezóne Slovan konečne konkurenciu v boji o titul?
Nebude. Už si ho teraz môžeme odfajknúť ako majstra.
Na ktorých hráčov by mali diváci upriamiť pozornosť?
V každom ligovom kole určite vyskočí niekto so skvelými zápasovými momentmi. Ale keby bol výnimočný počas celej sezóny, to by behal v inej lige.
Stúpne v tejto sezóne divácka návštevnosť?
No a teraz tú o Červenej Čiapočke.
Budete mať v najbližšej sezóne chuť ísť aj osobne na štadión?
Samozrejme. Nebudem chýbať na žiadnom zápase žltozelených či juniorky v druhej lige, keďže mám trvalé bydlisko pod Dubňom. A všetky ostatné zápasy si podľa možností a časových kolízií pozriem na platforme VOYO.
Je podľa vás niečo, čo by mali kluby okamžite spraviť, aby priniesli viac fanúšikov na štadión?
Stačí ísť pre inšpiráciu čo len do Poľska či Maďarska, ako to tam robia, že nezostali zacementovaní v priemernosti.
Komentáre