Bývalo aj lepšie: Keď na Štiavničky chodili Borussia, Ajax, Benfica

Len si to predstavte. Leto dlhé, v telke žiadny futbal, internety ešte nezapli, na streamovacie služby môžete zabudnúť. Čo robiť? Zobrať loptu a ísť si ten futbal zahrať sami. Namiesto lízania displejov, pohyb na čerstvom vzduchu. Hotová Skaza planéty Faena, že?  A potom konečne v auguste Turnaj o Pohár SNP na Štiavničkách, ktorý vysiela televízia. Hurá!

Aj kórejská exotika  

A takéto časy sme tu žili v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Dukla Banská Bystrica pravidelne organizovala turnaj, ktorý bol štartovacím výstrelom novej sezóny. Naše kluby síce hrali každé leto Interpohár (tak sa vtedy volal), aby aj počas „uhorkáča“ stávkové kancelárie v Európe „měli co žrát“, ale na obrazovkách sa od istej doby zápasy tejto súťaže prestali objavovať. Ako na jeden z posledných si spomínam Inter – Vitória Guimaraes v „zlatom“ roku 1976, keď žlto – čierni vyprášili na Pasienkoch Portugalcov 4:0…

Samozrejme, do srdca Slovenska nikdy nezamierili žiadne značkové kluby zo západnej Európy, iba zo spriatelených krajín „červeného“ bloku. Ale mali sme možnosť vidieť napríklad v roku 1977 vtedy armádny CSKA Moskva (dnes už bohatý európsky klub) ako porazil ČSSR „21“ i miestnu Duklu (dokonca 4:0) a odviezol si domov trofej. Štvrtým do partie bol vtedy účastník Oberligy NDR Worwärts Frankfurt nad Odrou.

O rok neskôr privítal trávnik na Štiavničkách dokonca exotov z dnes posledného komunistického skanzenu. Hovorilo si to Armádna XI KĽDR a od domácich vyfasovali milosrdných 0:5… Dodnes sa pamätám, ako sme sa zabávali na chlapíkoch, ktorí boli všetci o hlavu nižší od súperov, ale aspoň snaha sa im uprieť nedala….     

Po ohryzkoch aj reprezentanti

Za armádny klub sa v tom čase považovala aj Dukla Banská Bystrica. Zlé jazyky však tvrdili, že do jej kádra sa dostanú len ohlodané kosti, ktoré vyhodia na Juliske. Ale nebolo to celkom tak. Pre mladšie ročníky – v tom čase bolo povinné absolvovať dvojročnú vojenskú službu, pre vysokoškolákov ročnú. Ani futbalisti neboli výnimkou.

V lete sa zišli v českom Tábore na tzv. výbere brancov – futbalistov a najlepších si rovno brala najvyššími miestami protežovaná Dukla Praha. Reprezentanti vlastne ani do Tábora nedorazili – tí mierili rovno do pražských Dejvíc, kde majú dodnes svoj domov bordovo – žltí (aktuálne druholigoví). A čo zostalo, z toho si vyberali ostatní – Bystričania, RH Cheb, domáci VTJ Tábor, RH Sušice, VTJ Sereď a ďalší.

Časom sa však aj do Bystrice dostali veľké mená – koncom 70. rokov kapitán majstrov Európy 1976 Anton Ondruš, ich tvorca hry Jaroslav „Bobby“ Pollák, ďalší hráč VSS Ondrej Daňko, Peter Mráz  z Interu, Milan Albrecht z Baníku Ostrava, v 80. rokoch Ladislav Jurkemik, Peter Fieber, Miroslav Mentel (všetci Inter), Marián Takáč (Slovan, Slávia) či dokonca reprezentačné dvojčatá z Ostravy Karel a Vlastimil Kulovci. Naopak, v Dukle si sami vychovali reprezentantov z Jána Kociána a Františka Kunza, ktorý sa ako jeden z dvoch Slovákov (spolu s Košičanom Semanom) môže pochváliť olympijským zlatom z Moskvy.

V polovici 70. rokov hrala Dukla druhú najvyššiu súťaž, ktorá bola ešte v tom čase spoločná pre celú federáciu. V sezóne 1977/78 sa vrátila do prvej ligy, aby sa odvtedy stala (s prestávkami) pevnou súčasťou čs. a neskôr slovenskej elity. Medzi najlepších ju ako tréner priviedol Oldřich Bříza a v kádri mal okrem vyššie spomenutých reprezentantov napríklad aj dnešného komentátorského krasorečníka Laca Borbélyho. Napriek tomu to v „nováčikovskom“ roku vydalo iba na 13. miesto. O rok skončili síce na 8. priečke, ale v dvoch nasledujúcich sezónach tesne nad prepadliskom, aby to už v roku  1982 neustáli a skončili beznádejne poslední.

Nová metla prišla z Trnavy

Vypadnutie im paradoxne pomohlo. K trénerskému kormidlu angažovali Jozefa Adamca, ktorý ich po roku priviedol späť medzi elitu a sám absolvoval premiéru v najvyššej súťaži. A ešte akú! Banská Bystrica skončila tesne pod pódiom, ale aj 4. mieste v ére ČSSR zaručovalo účasť v Pohári UEFA. A tak sa stredoslovenská metropola dočkala svojho veľkého dňa.

Žreb býval v tých rokoch k našim klubom nemilosrdný, ale na druhej strane často privial atraktívneho súpera. Borussia Mönchengladbach už síce nemala v kádri Simonsena, Vogtsa, Heynckesa či Bonhoffa, ale stále disponovala puncom európskeho top klubu – iba šesť rokov dozadu si zahrala vo finále najprestížnejšej európskej súťaže proti Liverpoolu! 

Na Štiavničky sa dostavila 19. septembra 1984. Mesto aj široké okolie žilo už niekoľko dní iba týmto zápasom a netreba dodávať, že pri európskej premiére bolo beznádejne vypredané. V drese hostí nechýbali reprezentanti Uli Borowka, Frank Mill, Uwe Rahn, Bernd Krauss, Michael Frontzek a ďalšie známe bundesligové mená.

Domáci sa ich však nezľakli a napriek prehre 2:3 s nimi držali krok. Nezabudnuteľná zostane najmä ďalekonosná bomba Milana Nemca (autora oboch gólov) do pravého vinkla Sudeho bránky, ktorou vyrovnával na 1:1. A oplatí  sa pripomenúť aj historicky prvú zostavu Dukly v Európe: Mentel – Bagin, Kocián, Oboril, Vrťo, Kinier, Nemec, Targoš, Takáč, Miškuf, Majzlík (striedali Diňa a Lackovič). V odvete o dva týždne neskôr vymenil Mentela v bránke Magdolen a domáci, ktorí sprivatizovali vzdušný priestor pred jeho bránkou, vyhrali jasne 4:1. 

Čakanie na Ajax

Predlhých 15 rokov trvalo čakanie na ďalšieho európskeho súpera.  Medzitým zanikla spoločná federácia, ale v samostatnej slovenskej lige sa Dukla medzi jej lídrov nezaradila. Aj do Pohára UEFA sa v sezóne 1999/2000 dostala iba ako porazený finalista národného pohára.

Čakanie stálo za to: žreb prisúdil Stredoslovákom Ajax Amsterdam, tentokrát s prvým zápasom u súpera. Začiatok bol ako z ríše snov. Frank Verlaat si pomýlil bránky a Bystričania viedli v Amsterdam Aréne. Žiaľ, iba desať minút. Potom Verlaat zmazal osobné gólové manko a rozbehol gólostroj, ktorý sa zastavil až na poltucte.

Tým pádom odveta na Štiavničkách 30. septembra 1999 už bola iba formalitou. Ako pri Borussii aj pri Ajaxe zostala v pamäti najmä exportná raketa: tentokrát vzduch – vzduch v prevedení dnes už nebohého Milana Malatinského. Domáci ňou do polčasu viedli, ale po prestávke strelil Ajax tri góly a podčiarkol rozdiel medzi oboma tímami. Na konci sezóny sa navyše Dukla porúčala aj z najvyššej súťaže…    

Z juhu prileteli orli

Na druhom poschodí strávila tri roky, kým sa v sezóne 2003/04 vrátila hore aj s ďalším búrlivákom na lavičke Lacom Molnárom a bolo z toho hneď krásne 2. miesto. V ďalšej edícii si utrhla bronz, ale hlavne vyhrala Slovenský pohár (vo finále nad Petržalkou 2:1), čo jej opäť otvorilo cestu do Európy.  

V sezóne 2004/05 sa už naše tímy museli do hlavnej súťaže Pohára UEFA prebojovať cez dve predkolá. V prvom Bystričania zvládli azerbajdžanský FK Karabach,  v druhom pokorili víťaza švajčiarskeho pohára, druholigový FC Will. Získali tým možnosť vyzvať v prvom kole súpera zvučného mena a žreb opäť nesklamal.

Benfica Lisabon, s orlom v logu, je stále považovaná za európsku top značku, ale ani to nestačilo na obmäkčenie vedenia vtedajšej STV, aby mohli zápas zo Štiavničiek vidieť v celej republike. Dokonca neuspeli ani Kováčik s Fiľom, ktorí sa ponúkli, že to celé zaplatia, len aby sa prenos zrealizoval…

Aj bez domácich kamier to 16. septembra 2004 portugalský veľkoklub vybavil rozdielom triedy 0:3 a vyhral aj v odvete na da Luz 2:0. V jeho drese v tom čase excelovali také veličiny ako Simao Sabrosa (v Banskej Bystrici strelil dva góly), Petit, Nuno Gomes či Slovinec Zlatko Zahovič.  Z lavičky ich dirigovala trénerská legenda Giovanni Trapattoni. V domácom drese sa im snažili sekundovať kanonier Martin Jakubko, v zálohe Viktor Pečovský či stopérska dvojica Peter Dzúrik – Jaroslav Kentoš, aktuálne tréner reprezentačnej 21ky.  (Zábery aspoň z odvety v Lisabone sú v závere videa). 

Pád až do tretej ligy

Ešte dvakrát vstúpili Bystričania do európskej rieky, ale v oboch prípadoch sa už porúčali po strete s prvým súperom. V roku 2005 s poľským Groclinom Grodzisk, a o päť rokov neskôr dokonca s gruzínskym Zestafoni. V prvom prípade to bol Pohár UEFA, v druhom už Európska liga, na ktorú sa stihol premenovať.  

V roku 2015 opäť z prvej ligy vypadli a v sezóne 2017/18 sa ocitli dokonca v tretej!  Len pre zaujímavosť: FK Karabach, cez ktorý prešli v roku 2004, si počas ich účinkovania v treťoligovej sezóne zahral skupinovú fázu Ligy majstrov proti Chelsea, AS Rím a Atleticu Madrid…

Dukla je teda už šiestu sezónu mimo elity. Pod vedením Stana Vargu sa jej podarilo skonsolidovať a teraz má reálnu šancu na priamy návrat z prvej priečky. Tú vlaňajšiu  prepásla v závere proti Dubnici. Snáď bude tohto roku úspešnejšia, lebo fanúšikom na celom Slovensku v prvej lige chýba. Tak držme palce, nech sa čo najskôr vráti tam, kde dlhé roky patrila.   

Ďalšie články o futbale

• Môžeme len hádať, ale prečo Bénes ani Suslov nehrali?
• Jeszcze Polska nie zginela! Krajina kibicov je dnes rajom pre slovenských futbalistov
• Zážitok z Glasgowu? Negatívny a divný, hovorí Hromada. Za Kúdelom stojí celý tím. Brankárovi pripravujú na zlomeninu špeciálnu masku