Liverpoolská pečať Jürgena Kloppa

Na začiatok si povedzme úprimne a priamo, ťažko je Kloppa neznášať. Väčšina ľudí má vysmiateho nemeckého pánka v šiltovke rado, a ak nie, tak im aspoň neprekáža. Teda, jedine ak by mu závideli ten žiarivý úsmev, ako z reklamy na zubnú pastu.

O tom, že kam Kloppova noha (a šiltovka) vkročí, tam po sebe zanechá čosi špeciálne, azda netreba nikoho presviedčať. Výraznú stopu zanechal v Mainzi, ešte výraznejšiu v Dortmunde a o čosi podobné sa pokúša v Liverpoole. 

Rodgers out

Pamätám si to, akoby to bolo včera. Začiatok októbra, rok 2015. Liverpool v mestskom derby remizuje s Evertonom, nevýrazný výkon ma nechal opäť v smútku a tak si ako darček k narodeninám prajem, aby Brendan Rodgers skončil na lavičke Liverpoolu. A on aj skončí, a keď sa o tom dozvie v štúdiu Thierry Henry, od samého šoku položí ruku na Jamieho Carraghera.

V strede sezóny hľadať nového trénera, to je taká dosť biedna situácia, ani si to mužstvo nevyskladal, len zaňho musí prevziať zodpovednosť. Už v momente, keď sa oznámilo, že Rodgers dožul na lavičke na Anfield road posledný balíček známych žuvačiek a konečne už nebudeme čítať o tom, ako mužstvo, ktoré dostalo “na budku” u úplného outsidera, ukázalo charakter, dúfal som. Dúfal som, že sa Liverpoolu ujme Klopp.

Lenže nemecký čávo mal dofču. Tvrdil, že ročnú, a ako povedal jeden pán v známom videu: „Hm, to mi nejako nevychádza.“ A napriek tomu som dúfal, pretože mi bolo jasné, že málokto by Liverpoolu sadol tak, ako Klopp. Srdiečko v hre, boj za kolektív, vypustenie duše na ihrisku a vedomie, že hoci klub nemá najlepších hráčov na svete, stále ich budú fanúšikovia milovať, ako keby nimi boli. To sú hodnoty, ktoré charakterizujú aj Liverpool, aj Kloppa. Čiže, z logického hľadiska mi moja teória sedela, z matematického nie.

Klopp in

Ale z matematiky som bol skôr priemerný žiak a študent, preto Klopp podpísal na Britských ostrovoch kontrakt. No dobre, možno nie kvôli mojim študijným výsledkom, ale stalo sa. Dovolenku zrušil a ešte skôr, než sa ukázal fanúšikom, sa už pomaly učil slová klubovej hymny You’ll never walk alone.

A že vie minimálne názov, si uvedomili fanúšikovia v jednom z prvých zápasov pod jeho vedením. Liverpool prehral doma s Crystal Palace, domáci priaznivci húfne odchádzali ešte pred záverečným hvizdom a Jurgen neskôr povedal, že sa cíti sám. No, a to zabolelo.

Čarovný strih

Odvtedy už nejaký ten mesiac ubehol. Po futbalovej stránke je Liverpool úplne inde. Na míle vzdialený stavu, keď Klopp klub v roku 2015 preberal. V útoku má hráčov, ktorí stávkovým kanceláriám ťahajú kurzy na strelcov do absurdne nízkych čísel. K statusu hviezd im pridal predponu „mega“.

Zo zálohy urobil viac či menej sa striedajúce trio makačov, ktoré síce nemá Iniestovské parametre, ale svoju vysoko nadpriemernú prácu si odrobí. No a obrana – k najpálčivejšiemu problému sa postavil trojitým spôsobom. Z tých, ktorí už v klube boli, urobil kvalitných obrancov schopných odohrať slušné (a miestami vynikajúce) zápasy. K nim dokúpil pár (na aktuálne pomery) lacných posíl a napríklad taký Robertson dnes patrí medzi britskú a zrejme aj svetovú špičku na kraji obrany. No a potom ešte rozbil prasiatko a kúpil Van Dijka a Alissona, aby aj vďaka nim vyhral Ligu majstrov.

Lacné nákupy sa mu niekoľkonásobne vyplatili, drahé nákupy splatil trofejou z júna tohto roka. 

Fungovalo by to aj inde?

Nejeden Martin Nikodým by mohol položiť otázku za milión – či by to fungovalo aj v inom klube. Bez Kloppa? To by podľa mňa nevedel ani Vlastík Plamínek skrížený s Nostradamom a Babou Vangou.

Tak dobre fungujúci stroj, akým je dnes Liverpool, by však bolo ťažké skonštruovať v iných podmienkach.

Skutočným kľúčom mentalita

A teraz to najdôležitejšie. Zlepšená obrana, kvalitná záloha, fantastický útok – to všetko dnes Liverpool má, no Klopp dal tímu ešte čosi vzácnejšie – víťaznú mentalitu.

Zdecimovaný fanúšikovia pozerajúci do zeme pri otázkach o víkende zrazu dostali chuť konverzovať s kolegami či spolužiakmi. Veční pesimisti, ktorí už aj rezignovali na pranie dresu v rukách a šupli ho do práčky s tým, že zvládnu, ak sa im meno hráča odtrhne zrazu opäť dodržiavajú pokyny na štítku. Partie fanúšikov, ktorí si na seba nevedeli nájsť čas dnes spoločne sedia pred telkou a čumia do mobilov. A fandia, samozrejme.

Klopp efekt pôsobí spôsobom nevídaným a príjemným. Hádky s manželmi a manželkami sú odrazu zvládnutelnejšie. Zrušené Take me out už nechýba ani skalným fanúšikom a najväčším šelimčkám. A čarovné večerné budenie susedov pri výkriku po každom góle je späť.

Víťazná mentalita Liverpoolu je návrat k indentite, ktorú fanúšikovia Liverpoolu hľadali viac, než človek, ktorý zabudol PIN a hľadá PUK kód. Keď tím okolo kapitána Hendersona v 90. minúte prehráva, jeho fanúšikovia si akurát vykladajú nohy. Lebo vedia, že sa dočkajú ešte minimálne dvoch gólov. Náročné zápasy zvládajú, hoci nie sú opticky lepším mužstvom. Lenže o to predsa ani nejde. Ide o to, že viera vo svoje schopnosti je niekedy viac, než ten najsilnejší káder či najsrdnatejší (juj, to je slovo!) súper.

Koniec je blízko?

Nedávno sa Klopp vyjadril, že už v Anglicku nechce dlho ostať. Počasie mu vraj nevyhovuje. A potom zasa povedal, že si len robil srandu. A Klopp si robí srandu často. Kým nepríde na pozdvihnutie tímového ducha a pozdvihnutie kútikov úst všetkým priaznivcom. Na to momentálne nie je úspešnejšieho a lepšieho protagonistu.

Vytasiť biely úsmev, obliecť šušťákovú súpravu, nasadiť okuliare, šiltovku, dávku emócií a bezprostrednosti. Ide sa bojovať za Liverpool, klub, ktorý „nezmazateľne opečiatkoval“ nemecký The Normal One.