Utorok, 29. november 2022

Bývalo aj lepšie: Keď žlto – čierni interisti dobýjali Európu

Former Skyblue Former Skyblue 06.03.2021
Foto - Archív autora

Ak na konci Stupavy zabočíte doprava k Sportparku na tenis alebo bowling, uvidíte z cesty ihrisko s umelou trávou a v pozadí žltú budovu. Svieti na nej logo Interu Bratislava. Posledná a jediná stopa po slávnom klube, ktorý kedysi miešal karty na špici československej a neskôr slovenskej ligy.

Po rokoch peripetií, keď musel opustiť dlhoročný domov na Pasienkoch (kam vždy patril, ale ich nevlastnil), skončil napokon v bratislavskej skupine tretej ligy a v stupavskom vyhnanstve.

Čerstvá správa o novom majiteľovi

Začiatkom týždňa prebehla v médiách správa o zmene vlastníckych pomerov, ktoré by mali žlto – čierny klub nasmerovať k vyšším métam a v strednodobom horizonte aj späť do hlavného mesta.

Fanúšikovia však zatiaľ nejasajú a radšej vyčkajú ako sa veci vyvinú. Lebo napríklad nitrianske skúsenosti s vlastníckymi zmenami sú veľmi čerstvé a nabádajú k opatrnosti. Klub však naďalej pracuje poctivo s mládežou, ktorá by mala byť jeho budúcnosťou.

Najmä jej (ale nielen) treba pripomínať, že Inter kedysi niečo znamenal a jeho absencia, ale i ďalších bývalých prvoligistov ako Lokomotíva Košice, Tatran Prešov či Dukla Banská Bystrica, má fatálne dopady na celý slovenský futbal.

Zaragoza si viezla domov päťku 

Bývalo aj lepšie – Inter Bratislava hrával dokonca európske klubové súťaže. Azda najlepšiu sezónu zažil v Pohári UEFA 1975/76, keď nechýbalo veľa a bol by to potiahol až do jari. Do európskeho pohára č. 3 sa prebojoval ako druhý tím čs. ligy po legendárnom „finále“ v poslednom kole, v ktorom prehral so Slovanom doma 2:4.

Ako prvý chod sa dostavil na Pasienky španielsky klub Real Zaragoza. Petráš a spol. s ním nemali zľutovania a na tabuli svietilo po 90 minútach vďaka druhopolčasovej štvorgólovej smršti neuveriteľných 5:0 (Jurkemik 2, Levický, Petráš, Šajánek). Interisti však dokázali zvíťaziť aj v odvete v metropole Aragónska 3:2, keď otočili z polčasových 1:2, a suverénne postúpili do druhého kola.

Tam na nich čakal grécky AEK Atény. Po domácom triumfe 2:0 (Luprich 11 m, P. Mráz) sa všeobecne očakávalo, že Inter si to už pod Akropolou hladko ustráži. Odveta sa hrala na starom štadióne Nikos Goumas, ktorý v roku 1999 vážne poškodilo zemetrasenie a o štyri roky neskôr ho zrovnali so zemou. Odvtedy hráva na Olympijskom štadióne Spiros Louis. Napokon rozhodol rýchly gól Mariána Novotného v 2. minúte. Domáci (tiež žlto – čierni, Bratislavčania teda museli nastúpiť v bielom) rozpútali najmä v druhej polovici zápasu futbalový hurikán, ale stihli streliť iba tri góly, ktoré im na postup nestačili…

Spomínam si ako sme pri rádiu (TV prenos z Atén nebol) túžobne očakávali záverečný hvizd, lebo tlak domácich pripomínal Papinov hrniec a štvrtý gól bol na spadnutie. Na interistickej lavičke sedel v tejto edícii Pohára UEFA Arnošt Hložek, na aténskej český odborník František Fadrhonc. 

Ako Lato tancoval na ľade 

Aj do tretice museli interisti začínať doma. Hralo sa už koncom novembra a Bratislavu medzitým zasypal sneh. Na zľadovatelých Pasienkoch zvierali domáci celý zápas medzinárodne neatraktívneho súpera, v drese ktorého však nastúpili také esá ako Jan Domarski, Henryk Kasperczak, ale najmä Grzegorz Lato! (v roku 1974 podľa ankety France Football 6. najlepší hráč Európy). Stal Mielec bol v polovici 70. rokov jedným z hlavných dodávateľov hráčov do úspešnej poľskej reprezentácie, ktorá mala na konte čerstvý bronz z MS 1974 a niektorí jej hráči predstavovali svetovú extratriedu.

Postup cez Stal by bol býval veľmi cenným skalpom, ale dostal vážnu trhlinu ešte pred výkopom – šance Interu totiž výrazne znížila absencia fenomenálneho Ladislava Petráša, ktorý v tom čase laboroval so zranením. Víťazný gól prišiel až v poslednej minúte, keď Jozef Šajánek dokĺzal s loptou do bránky. Nestačilo. Poliaci vyhrali v odvete 2:0, keď oba góly dali v záverečnej štvrťhodine, a do jarných bojov postúpili oni. Zostava Interu z tohto zápasu však stojí za zaznamenanie: Kovařík – Paliatka, Jurkemik, Šimončič, Barmoš – Bajza, L. Hudec, Luprich, Šajánek – Levický, P. Mráz. 

Stopku vystavili žravé kobylky

Aj v sezóne 1977/78 vstúpili interisti do rovnakého pohára, ale prežili o kolo menej. V prvom zápase prehrali na čerstvo otvorenom Weststadione (neskôr Gerhard Hanappi Stadion) s viedenským Rapidom 0:1, ale doma ho zlomili 3:0 (Levický 2, M. Novotný). V druhom kole však už boli nad ich sily zürišské „kobylky“ (Grasshoppers). Tečovaná Šajánkova strela zdiaľky síce rozhodla o tesnom víťazstve 1:0 v domácom zápase, ale už podľa jeho vývoja bolo jasné, že v odvete nášho zástupcu nič ľahké nečaká.

Debakel 1:5 však zrejme predčil predpovede aj najväčších pesimistov. Za stáleho dažďa na rozbahnenom teréne štadióna Hardturm (dnes už je rovnako zbúraný ako domov aténskeho AEK) behali chvíľami domáci okolo Bratislavčanov ako na motorkách a skóre hrozivo narastalo. Trafil sa iba Jurkemik, ktorý si netradične nabehol až na hrot, ale až za alarmujúceho stavu 0:4. Pre klub z Pasienkov prišla po tejto studenej sprche päťročná pohárová pauza.

Liga majstrov tak blízko a predsa ďaleko

V polovici 80. rokoch sa interisti do Európy vrátili, ale žiadna sláva to nebola. Rovnako ako v sezónach, keď sa tam prebojovali už ako zástupca slovenskej ligy. V sezóne 1995/96, tentokrát v PVP, sa opäť skrížili ich cesty s Realom Zaragoza. Ale rozloženie síl na ihrisku už bolo diametrálne odlišné ako presne pred 20 rokmi. Španieli pricestovali na Pasienky ako obhajcovia pohára z predošlej sezóny! Vyhrali 2:0, v domácej odvete 3:1.

Ako dvojnásobný slovenský majster v rokoch 2000 a 2001 sa Inter dvakrát ocitol na prahu skupinovej fázy Ligy majstrov. Ale Olympique Lyon a Rosenborg Trondheim boli v posledných kvalifikačných kolách príliš ťažkým sústom. A potom prišla labutia pieseň v podobe vypadnutia s bulharským Litexom Loveč po výsledkoch 1:0 a 0:3 v Pohári UEFA 2001/02…     

Galéria

Zostáva len veriť, že tento klub slávnej minulosti nepovedal svoje posledné slovo. Najprv sa však musí presadiť v slovenskom futbale. Po pandémii to bude dvojnásobne ťažké.

Good luck, žlto – čierni!  

Ďalšie články o futbale

Odoberať Newsletter

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera