Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Keď som sa v sobotu vybral na veľmi špeciálny prípravný zápas k stým narodeninám Spartaka, ani som netušil, že prvý futbalový úsmev zažijem už pred štadiónom. Ale všetko vám vyrozprávam v nasledujúcich riadkoch. Toto je reportáž z prípravného zápasu medzi trnavským Spartakom a Valenciou CF.
Predzápasová radosť
Mimosezónne obdobie pre mňa býva náročné, lebo ja bez futbalu, to je ako Fellaini bez afra. Skúsil som si tedaa poslať žiadosť o akreditáciu na storočnicový zápas trnavského Spartaka s Valenciou. Prišiel mail približne v znení: “Vážený pán Janočko, vaša akreditácia na zápas Spartak Trnava – Valencia CF (22. 7. 2023) bola schválená.” Vážený pán Janočko pookrial, keď si to prečítal.
Moja pešia cesta na štadión bola lemovaná prehliadkou rôznych outfitov histórie. Hojné zastúpenie mali dresy z čias, keď boli bohovia mocní a malicherní a Spartak hral s comic sansom na chrbte. Než som sa dostal na štadión, Telovýchovný vedúci súhlasil s mojim nápadom zmrzlinového charakteru. Vo sviatočnej nálade som si takú s príchuťou 100 rokov Spartaka. “To máte zadarmo, dnes je veľký zápas!” vysvetlila pani cukrárka. A to mi spravilo masívnu radosť, lebo jedlo zadarmo je tretie najlepšie – hneď po tom od mamky a od babky.
Ako sme videli Valenciu
Samotný oslavný a zároveň prudku prípravný zápas proti účastníkovi LaLigy ponúkol pár zaujímavých momentov. Žiaľ, len jeden gól na strane súpera. Zaujala domáca posila Marco Djuricin. Najväčšiu šancu Spartaka nepremenil. Keď kopal hneď na začiatku zápasu penaltu, vybili sa mu pri rozbehu baterky. Zastavil sa v rozbehu a brankár ho vychytal. Aj tak ho však bolo cítiť pri “svetlejších” momentoch.
Prípravný zápas to bol po rôznych stránkach. Polčasová rotácia zostavy bola taká divoká, že tunajší hlásateľ radšej vyhlásil len mená tých hráčov, ktorí na ihrisku ostali. Následne ešte vyhlásil meno malého Tomáška, ktorý sa stratil, a ktorého strážil pri jednom z vchodov SBS-kár, aby sa k nemu prihlásil otec. V kontexte pochodu Hrdí na rodinu, ktorý sa v tom čase konal v Bratislave, mi to prišlo príhodné.
Čo sa týka striedaní, zaujalo ma ešte jedno – to keď spolukomentátor RTVS Peter Ďuriš v 84. minúte odišiel od mikrofónu. Nebolo to ale striedanie kus za kus, Marcela Merčiaka v tom potom nechal samého. Možno sa ponáhľal do štúdia pozápasového, na ihrisku. Neviem, nepozeral som to v televízore.
Ako sme videli atmosféru
“Nepamätám si takú návštevu na prípravný zápas, možno to ani ešte nebolo,” povedal po zápase tréner domácich Michal Gašparík. 12 173 storočnicu oslavujúcich divákov sa bavilo, hoci domáci prehrali. Škoda, viac gólov by len prospelo. “To mi chýbalo, že ľuďom, ktorí prišli, sme neponúkli radosť z gólu,” zhodnotil tréner. Súhlasím.
Čo však diváci dostali, bolo choreo svetových rozmerov. Najmä to s historickými novinami hlásajúcimi založenie klubu ma upútalo detailným spracovaním a kvalitou. Výbušná bola aj pyrošou, nejedného fanúšika postavila na nohy s rukami na ušiach a hosťujúcich hráčov presvedčila na útek na opačnú polovicu ihriska.
Jedinou výraznejšou škrvnou pre mňa boli antislovanistické pokriky. Čo viedlo stovky, či skôr tisíce ľudí spomínať cudzí klub pri sviatočnom zápase, s ktorým nemal nič spoločné, mi ostalo záhadou. Nie väčšou, ako útek Petra Ďuriša, ale chápete ma…
Na záver
Po stretnutí sa hovorilo o tom, či bol zápas s Valenciou dobrou prípravou, čo všetko ukázal – a to tak z organizačného aj zo športového hľadiska. V mixzóne (ale aj zo sociálnych sietí od fanúšikov aj od oboch klubov) som cítil spokojnosť. S návštevou, zápasom, preverením schopností. A najmä pozitívnu vlnu. Ak sa podarí na ňu naskočiť, Spartak ju môže využiť v úvode sezóny. To bolo asi to najsilnejšie, čo som si vzal zo športového hľadiska.
Z toho diváckeho zase ďalší dôkaz toho, že keď sa na Slovensku chce a keď sa dá dostatok priestoru, vieme urobiť veľké podujatie aj z prípravného zápasu. A to sú pre mňa dve veľmi dôležité informácie, ktoré som v sobotu dostal.
Komentáre