Päť dôvodov, prečo si pozrieť nový dokument o futbalovej lige

Najviac na ňu nadávajú ľudia, ktorí na ňu ani nechodia. Vychovala desiatky reprezentantov, trénerov a rokmi menila svoju podobu. Naša najvyššia futbalová súťaž dostala k svojim 30. narodeninám darček v podobe ani nie hodinového dokumentu.

Na ligových štadiónoch som strávil pár desiatok, ak nie stoviek, hodín v minulých sezónach. Dokument s názvom 30: Príbeh ligy, ma v mnohom milo prekvapil. Niektoré veci v ňom rozhodne sú kritizovateľné, ale to nechám iným. Ja som sa rozhodol vysoko subjektívne, ale rozhodne od srdiečka, vybrať päť vecí, pre ktoré sa podľa mňa oplatí nájsť si čas a dokument si pozrieť.

Pali Diňa na kosačke

Keď sa v Humennom povie meno Pavol Diňa, každý vie, o kom je reč. Viem to aj z vlastnej empirickej skúsenosti. Pýtal som sa ľudí vo svojom okolí, o ktorých viem, že na futbale nikdy neboli, ani ho nesledujú. “Diňa? Šak to je ten futbalista zo Sniny, výborný útočník!”. Približne také nejaké odpovede som na túto otázku vždy dostával.

Tvorcovia zastihli Diňu v jeho prirodzenom habitate – na sninskom futbalovom štadióne. Časť rozhovoru prebieha z kosačky. V nej (a z nej) Diňa rozpráva o svojej láske k futbalu a o tom, ako veľmi je zapísaný v jeho DNA. To nie je citát, to som len zhrnul jeho slová tak, ako som ich pochopil. A pochopil som ich natoľko, že ma až dojali.

Hráč, ktorý bol kedysi kanonierom viacerých slovenských klubov tiež prináša náhľad do svojho vtedajšieho jedálnička. Táto časť stojí mnimálne za jeden posledný úsmev – kým Pali Diňa na kosačke nevyrazí v ústrety západu rusnackeho Slnka.

Kráľ žilinského trávnika

Počas mojich troch rokov pôsobenia v Žiline som o tejto legende počul nejednu príhodu. Pán Tavač vedel pripraviť kvalitný trávnik tak, ako nikto iný. A že ho mal rád! Kamarát – redaktor celoslovenskej televízie, raz spomínal ako ho nahnevaný naháňal do press centra, pretože sa snažil skrátiť si cestu z východnej na západnú tribúnu cez trávnik, aby stihol pozápasové rozhovory. A ak by vraj existovala taká možnosť, tak by okrem tréningov na ihrisku zakázal aj zápasy.

To je len časť príhod, ktoré som počul. Niektoré sa v dokumente potvrdia, niektoré nové zasa prinesú aktéri s Pánom Trávnikárom spojení. Hoci sa dnes o futbalovom klube MŠK vie, že domáci trávnik je umelý, kedysi sa o jeho živej tráve vedelo až na ostrovoch. Výborný cit pre výber témy!

Pokojní Kozák s Weissom

Dvaja naši najúspešnejší reprezentační tréneri, Vladimír Weiss a Ján Kozák sú z futbalovej stránky známi klubovými úspechmi, reprezentačnými postupmi na veľké šampionáty a z mimofutbalovej stránky tým, že keď dajú voľný priechod svojim emóciám, tak lietajú triesky.

V dokumente o lige som ich ale videl nadpozemsky pokojných. S láskou spomínali na staré časy a nevyhli sa ani svojim strachom a slabinám.

I keď rozhovorov s Jánom Kozákom aj Vladimírom Weissom bolo veľa, tu ich prítomnosť priniesla zaujímavé a prisrdiečkuhrejúce momenty a spomienky, ktoré by bez nich v dokumente určite chýbali.

Bolek Polívka z Trenčína

Pri momentoch z AS Trenčín som celý čas čakal, kedy masér prinesie páva, možno Irenku, alebo kedy nás pozve do svojej manéže. Nestalo sa. Nevadí.

Keď sa dnes pozriem, na to, ako hrá Trenčín, občas aj zabudnem, že kedysi bol tento klub najlepším v lige. Keď sa pozriem na to, kto im robí maséra, myslím si, že ak by existovala súťaž v dvojníkoch Bolka Polívku, tak tento pán by rozhodne patril k tým najlepším. No a ak by bola súťaž o o, kto hovorí o futbale s najväčším zápalom… Tak by určite aj tam zabodoval.

Ihriskoví barberi s titulom

Kto pozná trnavských fanúšikov, ten vie, že futbal je pre nich viac než… Čokoľvek iné. Dosvedčia to aj aktéri, ktorých tvorcovia vyberali z “trnavského súdka”. V dokumente síce je aj Martin Škrtel a rozpráva zaujímavo, ale viac ma bavil príbeh fanúšika, ktorého tvorcovia vybrali.

Nebudem prezrádzať spoilery, môžem len povedať, že voči emóciám v niektorých momentoch diváci bezbranní. A možno až bezbradní.

Bonus: Číra futbalová autenticita

30: Príbeh ligy je aj o ľuďoch, ktorí okrem kopania do lopty vkladajú do tohto športu aj srdiečko. Tvorcovia na to dbali a prepojili lásku k futbalu s príbehom ligy po svojom. A to je dobre. Možno je čo kritizovať, ale podľa mňa je hlavne veľa toho, čo sa dá a treba pochváliť. Kusisko autentickej lásky k futbalu v domácich podmienkach je tou hlavnou devízou. A tento dokument je zasa povinnou jazdou pre všetkých nás, ktorí sa už nevieme dočkať ďalšej sezóny.