Slavobrána pre ViOn, zmäknuté trdelníky pod Tatrami aj šokujúca výhra Tigrov. V pohári sa občas darí druholigistom a aj teraz majú šancu ešte traja

Jediná úspešná penalta Podbrezovej chýbala k paritnému zastúpeniu prvo-a druholigistov v tohtoročnom štvrťfinále Slovenského pohára. A práve toto je čaro národných pohárov, ktoré umožňuje aj „malým“ premôcť raz za čas „veľkých“ a dosiahnuť úspech, o ktorom sa u nich potom rozprávajú legendy ďalším generáciám.

Viaceré európske krajiny majú svoje príbehy o Dávidoch, ktorí premohli Goliášov. Dokonca aj vo finále a následne reprezentovali krajinu v PVP. Zároveň však práve toto definitívne pochovalo v roku 1999 európsky pohár č. 2. Nevyhajpované značky nelákali (na súperových ihriskách) divákov a tým pádom ani sponzorov, preto bolo potrebné víťazov pohárov rozpustiť a následne ich vypustiť do rybníka zvaného Pohár UEFA (neskôr Európska liga UEFA).

Pohárové korene

Málokto si dnes už spomenie, že pôvodne existovala iba jedna pohárová súťaž pre celú federáciu – od sezóny 1960/61 sa hral Československý pohár. Až od edície 1969/70 sa pohárová súťaž rozdelila – v západnej časti federácie sa hralo o Český, u nás o Slovenský pohár. Až víťazi sa potom stretli v priamom súboji o Čs. pohár (do roku 1976 systémom doma vonku, od roku 1977 jeden zápas na neutrálnej pôde).    

Finále Slovenského pohára sa hrávalo na dva zápasy ešte dlhšie – až do roku 1985. Posledným víťazom v tejto podobe sa stala košická Lokomotíva. V ďalšej sezóne sa už hralo prvýkrát iba na jeden zápas – v Prievidzi boli šťastnejší Trnavčania, ktorí zdolali Žilinu. Odvtedy sa zachovalo jednozápasové finále s prípadným predĺžením a penaltovým rozstrelom až do dnešných dní.

Premiéra s prekvapením  

Druholigista si prekliesnil cestu do finále už v prvej sezóne SP. Dukla Banská Bystrica neuspela v pretekoch o rýchly návrat medzi elitu a skončila na treťom mieste za Plzňou a Třincom vo vtedy ešte celoštátnej druhej lige. Malou náplasťou bola účasť v pohárovom finále, v ktorom však po výsledkoch 2:2 a 0:1 musela prepustiť trofej Slovanu. 

Čakanie na ďalšieho neprvoligového finalistu trvalo presne desať rokov. Podarilo sa to Žiline, ktorá podobne ako predtým Dukla Banská Bystrica neuspela v boji o postup medzi najlepších (už v  1. Slovenskej národnej lige s Tatranom Prešov) a v pohárovom vyvrcholení ani proti premenovaným ZŤS Košice (do roku 1978 VSS) po divokých výsledkoch 4:2 a 0:5!

A opäť uplynula takmer dekáda, kým sa do finále v sezóne 1988/89 prebojovala druholigová ZVL Považská Bystrica. V Hlohovci ju vtedy dvomi gólmi Vladimíra Vankoviča premohol Slovan (1:2). Na konci sezóny však na Považí predsa len búchalo šampanské – po 40 rokoch postúpili opäť do najvyššej súťaže!

Päťkrát za sebou 

Následne sa s druholigistami vo finále roztrhlo vrece. V  porevolučnom roku 1990 si dala repete Žilina, ale dopadlo to pre ňu neslávne. Bratislavský Inter jej v Žiari nad Hronom nastrieľal poltucet. O rok neskôr sa Slovenský pohár prvýkrát dočkal druholigového víťaza – do najvyššej súťaže sa vracajúci Spartak Trnava porazil v Ružomberku vypadávajúcu Plastiku Nitra 1:0. V roku 1992 sa pridala Lokomotíva Košice (4. tím najvyššej slovenskej súťaže, v tom čase druhej ligy), ktorá prehrala v Dolnom Kubíne s Tatranom Prešov 0:2.

Éru ČSFR a zároveň päťročnicu druholigistov vo finále SP uzavrel v roku 1993 1. FC Košice, ktorý vo finále vyhral v Rimavskej Sobote po bezgólovej remíze na penalty 5:4 proti DAC Dunajská Streda (a následne nepochopiteľne zmasakroval pražskú Spartu vo finále Čs. pohára 5:1 v moravskej Poštornej). 

Slavobrána pre ViOn

V ére samostatného Slovenska sme sa prvého finalistu z mimo elity dočkali až v novom miléniu. Dokonca aj s jeho pohárovým triumfom, ktorý sa zrodil na štadióne v Považskej Bystrici, kde Senec porazil v sezóne 2001/02 druhý tím vtedajšej Mars Superligy Matador Púchov (1:1, 4:2 na penalty). O dva roky neskôr sa pokúsil napodobiť Senčanov klub z východu Steel Trans Ličartovce. Proti Petržalke však ťahal v Dunajskej Strede za kratší koniec (0:2).

V sezóne 2006/07 si strihol veľký vstup medzi slovenskú elitu ViOn Zlaté Moravce. V baráži odsunul na nepostupové miesto Inter Bratislava a v pohárovom finále na jeho Pasienkoch rozdrvil Senec 4:0 a získal ako v poradí štvrtý neprvoligista túto trofej!

Trdelníky zmäkli pod Tatrami

Na zatiaľ posledný klub z nižšej súťaže bolo treba opäť čakať desaťročie. V roku 2017 sa v popradskom finále postavil proti Slovanu druholigový MFK Skalica. Bratislavčania, vtedy ešte so Soumahom, Priskinom, Kubíkom či Salátom, ich napokon pod tatranskými končiarmi zmietli rozdielom triedy 3:0, hoci Záhoráci v prvom polčase „hryzkali“ a mohli ísť aj do vedenia. 

Summa – summarum: od začiatku Slovenského pohára (vrátane federálnej éry) sa druholigista prebojoval 11 x do finále a 4 x v ňom uspel.

Štvrťfinále edície 2020/21 je vyžrebované. Druholigisti sa v ňom medzi sebou nestretnú, čo by zvýšilo šance niektorého z nich rozšíriť finálovú bilanciu na rovný tucet. Alebo dočkáme sa v tejto „bublinovej“ sezóne prekvapenia?

Prehľad druholigistov vo finále Slovenského pohára

1969/70 – Dukla Banská Bystrica      
1979/80 – ZVL Žilina
1988/89 – ZVL Považská Bystrica
1989/90 – ZVL Žilina
1990/91 – Spartak Trnava*
1991/92 – Lokomotíva Košice
1992/93 – 1. FC Košice*
2001/02 – VTJ KOBA Senec*
2003/04 – FC Steel Trans Ličartovce
2006/07 – ViOn Zlaté Moravce*
2016/17 – MFK Skalica

*víťaz

Program štvrťfinále