Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Odpovede na tri otázky som tento týždeň hľadal najsilnejšie, ako som vedel. V priebehu 24 hodín sa ich postupne dozvedám. Tou prvou pre mňa bola otázka, ako sa skončí zápas Spartaka proti Nordsjaellandu. Na tú dostanete odpoveď na konci článku. Tou druhou je, ako sa mi podarí vstať do roboty, keď viem, že budem do rána písať túto reportáž. Na tú dostávam odpoveď niekedy v čase vydania tohto článku. No a tou treťou je otázka, kto dáva mango na kľučku Vladovi Goffovi. To už viem, odhalil to jeho Facebook.
Vitajte pri mojej reportáži zo zápasu FC Spartak Trnava – FC Nordsjaelland.
Vysoká latka z tribúny
Včerajší súper Spartaka v Európskej konferenčnej lige bol vylosovaný zo 4. výkonnostného koša, patrí tam však asi ako ananás na pizzu. Aby aj fanúšikom trpiacim toxickou pozitivitou zamrzol úsmev na tvári, Nordsjaelland so sebou priniesol aj dánske počasie. Teda, ja o dánskom počasí nič neviem, ale predstavujem si to ako také večerné mrholenie do ktorého predčítava rozprávky Hansa Christiana Andersena svojim hlbokým hlasom Mads Mikkelsen. Toto však bola rozprávka iná, bez Andersena aj Mikkelsena.
Pred zápasom sa do úvodného chorea (rozumej okulahodiaceho papierového tribúnového obrazu) zapojil celý štadión. Nemať v tej chvíli papier nad hlavou bola taká hanba, ako ísť pred šikmú vežu v Pise a neurobiť si fotku na sociálne siete, kde vežu akožepodopierate. Okulahodiaci úkaz sa hneď v úvode sviatočného večera vydaril, rovnako tak pátracia akcia v zákulisí. Už v prvej minúte rozozvučal miestneho hlásateľa oznam o tom, že jeden z návštevníkov si môže po stratený občiansky preukaz skočiť do pokladne štadióna.
Na štadióne v Malom Ríme sa stáva tradíciou hraničiacou zo zvykom to, že sa obecenstvo pochytá za ramená a spoločne si zaspieva a najmä zaskáče. Najväčšiu radosť z tohto úkazu, ktorý nechýbal ani včera večer, majú seizmológovia bojaci sa o robotu z nedostatku pracovného vyťaženia. Najmenšiu radosť majú zasa susedia tých, ktorí si pri skákaní nechali v ruke pivo či kolu.
Dánska invázia v pressku a veľa víťazov
Príjemná tribúnová nálada pretrvávala na domácich, aj hosťujúcich sedačkách, hŕstka divákov z tímu hostí merala cestu až sem, lebo takú cigánsku, akú majú v Trnave, určite v Dánsku nemajú. Podľa viacerých návštevníkov na Západnej tribúne však v Dánsku majú povinné hodiny slovenčiny. Neviem si inak vysvetľovať pokriky, resp. hlasné pokyny na hráčov súpera v materčine.
Na tíme Nordsjaellandu je zaujímavé okrem názvu vyzerajúceho ako výsledok nešťastného pádu hlavy na klávesnicu aj to, aký široký má mediálny tím. Na novinárskej tribúne bolo týchto ľudí viac, než má Chelsea hráčov v kádri.
Domácim sa nedarilo prelomiť obranu súpera, i keď tu a tam sa vyskytol nejaký útočný odor zapáchajúci nádejou na gól. Ak už nie na ihrisku, minimálne na tribúne bol víťazom každý hučiaci fanúšik, ktorý spoluvytváral jedinečnú atmosféru. No a tiež ja, lebo v skromnej tribúnnej tipovačke som bol najbližšie k počtu divákov, tým pádom som ví-ťaz(!).
Nálet miesto gólu
Keď už to neboli góly, tak aspoň iný zaujímavý program nalákal domáceho diváka na dianie na ihrisku. Momentom zápasu bola pre mňa 90. minúta. Nejakému šetrnému jedincovi zostal z úvodného chorea v ruke papier, ktorý poskladal na lietadielko. To z vrchného radu pristálo až na ihrisku, no a jeho let trval dlhšie ako nádeje PSka na zostavenie vlády po voľbách.
Spartak zatiaľ nezískal v skupine ani bod, po prehre 0:2 ho však štadión vytlieskal a mám pocit, že ani v jednom z domácich zápasov si tím z Trnavy neutrhol hanbu. A to je pekné, lebo slovenský (aj trnavský) divák je náročný, ale špeciálne za túto Európsku konferenčnú ligu si zaslúži rovnakú lásku, akú rozdáva.
Komentáre