Utorok, 23. apríl 2024 
Former Skyblue Okrem tých, ktorí opustili pozemský svet po zástavách srdca, sa nájde zopár prípadov, ktoré by naplnili kriminálne rubriky. Z násilných úmrtí bol určite najmedializovanejší prípad Andrésa Escobara, ktorého život uťala guľka po návrate z MS 1994 v USA. Niektoré sú však bizarné a dodnes zostali zahalené rúškom tajomstva.
Lutz Eigendorf (27): dlhé chápadlá Stasi
Jeden z veľkých talentov východonemeckého futbalu emigroval 20. marca 1979 po priateľskom zápase medzi Dynamo Berlín a západonemeckým 1. FC Kaiserslautern. Dynamovci sa cestou späť zastavili v Giesene, kde Lutz naskočil do taxíka a vrátil sa do Kaiserslauternu.
Po ročnom dištance, keď pôsobil ako tréner mládeže, si konečne mohol zahrať bundesligu za „čertov“ z Betzenbergu. Lenže šéf všemocnej tajnej služby Stasi Erich Mielke to nehodlal nechať len tak. Berlínske Dynamo bolo jeho „srdcovkou“ a rôznymi manipuláciami mu dopomohol k sérii 10 majstrovských titulov v rade! Vďaka tomu sa stalo zrejme najnenávidenejším klubom planéty. Dezercia z výkladnej skrine socialistického futbalu, navyše v pozícii reprezentanta, sa v tom čase neodpúšťala. Navyše Eigendorf si pomery vo svojej predošlej domovine dovolil otvorene kritizovať v západonemeckých médiách.
Už ako hráč Eintrachtu Braunschweig nabúral večer 5. marca 1983 do stromu. V zákrute ho svojimi veľkými reflektormi osvetlilo nákladné auto a vytlačilo z cesty. V nemocnici ťažkým zraneniam po dvoch dňoch podľahol. Pitva potvrdila vysokú hladinu alkoholu v krvi. Lenže partia ľudí, s ktorou strávil večer potvrdila, že vypil iba malé množstvo piva… A tak sa začali množiť špekulácie.
Po zjednotení Nemecka sa otvorili zložky Stasi, medziiným aj Eigendorfovo úmrtie, ale bez jasného záveru a prípad bol v roku 2011 definitívne uzavretý. Hoci krátko predtým, v roku 2010, jeden bývalý východonemecký špión priznal zákazku Stasi na Eigendorfovu likvidáciu. On však tvrdil, že to napokon neurobil. Ako sa v minulosti viackrát stalo, zrejme nebol na tento „džob“ angažovaný ako jediný…
O mimoriadnej pozornosti, ktorú venovali fízli Eigendorfovi, svedčí aj prípad jeho manželky Gabriele, ktorú po svojom úteku zanechal v Berlíne aj s dcérou. Okrem toho, že bola pod neustálym policajným dohľadom, Stasi rýchlo zariadila rozvod a nové manželstvo. Ani neprekvapí, že ženích bol po zjednotení Nemecka odhalený ako agent s krycím menom Lothario, ktorý mal hlavne monitorovať styk rodiny s futbalistom…
Dan Coe (40): obesenec so spútanými rukami a nohami
Bývalý rumunský obranca si zahral na OH 1964 a dokonca aj na MS 1970, kde jedným zo súperov Rumunov v základnej skupine bolo ČSSR. Rodák z Bukurešti dostal po tridsiatke šancu privyrobiť si na Západe a tak v roku 1971 na dve sezóny zamieril do belgického Royalu Antverpy.
Po skončení angažmánu sa mu však späť do Ceausescuovho „raja“ nechcelo. A tak sa v roku 1981 usadil ako politický utečenec v západnom Nemecku, konkrétne v Kolíne nad Rýnom. Súčasťou dealu bola asi spoveď v Rádiu Slobodná Európa, kde skritizoval pomery vo svojej rodnej krajine. A to nemal robiť.
Krátko po tom, bol nájdený mŕtvy vo svojom byte 19. októbra 1981. Záchranári sa ho pokúsili oživiť, ale bolo to márne. Najväčší šok to musel byť pre manželku a dcéru, ktoré ho našli obeseného – so spútanými rukami aj nohami… Všetkým bolo jasné, že v tom má prsty obávaná tajná polícia Securitate, ale nikdy sa to nepodarilo dokázať. Pritom bolo verejným tajomstvom, že jej agenti pôsobia na Západe s cieľom eliminovať príliš „urozprávaných“ emigrantov…
Joe Gaetjens (40): ten, ktorý zmizol úplne
V roku 1950 organizovala MS Brazília. V jednej zo základných skupín zviedol žreb dokopy Anglicko s USA. Vtípky Angličanov na adresu „yankees“ nemali konca. Jeden z nich hlásal, že iba dva národy na svete nevedia hrať futbal: Eskimáci a Američania. Ako to už býva, trpko to oľutovali. Zápas priniesol prekvapujúci výsledok 0:1 a jediným strelcom bol v tom čase 26 – ročný rodák z Haiti Joe Gaetjens.
Koncom 40. rokov hrával americkú ligu (ASL) a keďže dovtedy nereprezentoval rodnú krajinu, využil ponuku futbalového zväzu USA štartovať za ich národný tím na svetovom šampionáte. Hoci nikdy nezískal americké občianstvo. Následne sa vrátil domov a to sa mu stalo osudným. Za národný tím Haiti stihol odohrať jediný kvalifikačný zápas proti Mexiku v roku 1953.
Na Haiti to v tom čase už politicky vrelo. Gaetjensova rodina bola v príbuzenskom vzťahu s Louisom Déjoi, neúspešným prezidentským kandidátom, ktorý prehral v roku 1957 voľby proti Françoisovi „Papa Doc“ Duvalierovi. Ten vzápätí nastolil krutovládu a začal prenasledovať nielen oponentov, ale aj všetkých ich príbuzných. Naivný Gaetjens si však nahováral, že on je predsa známa športová osobnosť, politika ho nezaujíma, tak prečo by mal utekať do exilu spolu s ostatnými príbuznými.
8. júla 1964, ráno po tom, ako sa diktátor samovyhlásil za „doživotného prezidenta“, ho zatkla tajná polícia Tonton Macoutes a bol prevezený do väzenia Fort Dimanche, smutne presláveného brutálnymi neľudskými praktikami. Podľa výpovedí niektorých ľudí ho zabili mesiac po zatknutí. Telo strelca slávneho gólu sa však nikdy nenašlo…
Carlos Alhinho (59): výťah prišiel bez kabíny
Patril ku stavebným kameňom portugalskej reprezentácie v 70. rokoch, kde hrával spravidla v strede obrany so známym Humbertom Coelhom. Rodák z Kapverdských ostrovov sa ako jeden z mála hráčov mohol pochváliť, že vystriedal dresy všetkých troch portugalských top tímov. Začínal v Sportingu, potom bol súčasťou FC Porto a najväčšiu porciu zápasov odohral v rokoch 1976 – 81 za Orlov z da Luz (Benfiku).
Medzitým si odskočil na rok do belgického Molenbeeku, ale na sklonku kariéry legionárčil aj za morom, kde obliekal dres New England Tea Men v dnes už neexistujúcej súťaži NASL. A potom sa vydal na trénerskú dráhu. Okrem portugalských tímov strávil veľa času v Afrike a na Blízkom východe. Dvakrát bol reprezentačným kormidelníkom v Angole.
A práve táto krajina sa mu stala osudnou. V hoteli Mombaka v meste Benguela čakal 31. mája 2008 na šiestom poschodí na výťah. Keď sa otvorili dvere, nastúpil. Možno zamyslenosť alebo nepozornosť, po ktorej ale nasledovala krutá smrť. Dvere výťahu sa totiž otvorili, ale pokazená kabína zostala na prízemí! Po voľnom páde do šachty bol prevezený na kliniku São Filipe, odkiaľ ho však kvôli nedostatku lekárov museli transportovať do centrálnej nemocnice, kde pol hodinu po prevoze zomrel na zranenia nezlúčitelné so životom.
Ako sa to mohlo stať a kto bol za to zodpovedný, vraj angolské úrady vyšetrili. Ale 59 – ročnému trénerovi to už život nevrátilo. Zostalo iba memento – vždy sa pozrite pred nastupovaním či výťah skutočne dorazil…
Erich Schaedler (36): žiadna stopa po guľke
Nedajte sa pomýliť nemeckým menom – tento hráč na seba natiahol tartanový dres škótskej reprezentácie. Jeho otec bol zajatec z druhej svetovej vojny a po jej konci zostal na Ostrovoch, kde sa oženil so Škótkou a založil si rodinu.
Erich (ostrovné média časom pobritštili jeho meno na Eric) sa prezentoval v škótskej reprezentácii dvakrát a v oboch prípadoch to malo spojitosť s domovinou jeho otca. Na svoj jediný medzištátny zápas nastúpil v marci 1974 vo Frankfurte proti Západnému Nemecku (NSR). Prípravný zápas skončil víťazstvom domácich 2:1 a Schaedler odohral celých 90 minút na poste ľavého obrancu. Následne ho Willie Ormond nominoval aj do širšieho kádra škótskeho výberu, ktorý na MS 1974 tiež v NSR odohral tri zápasy so Zaire, Brazíliou a Juhosláviou a bez prehry sa ako jediný tím MS porúčal domov už po základnej skupinovej fáze. Erich však do bojov nezasiahol.
Väčšinu kariéry strávil v edinburghskom Hiberniane, časť tiež v Dundee FC. Historici ho opisujú ako mimoriadne rýchleho a dôrazného obrancu s dlhými autovými vhadzovaniami.
Smrť si ho našla už ako hráča Dumbarton FC na Štedrý deň 24. decembra 1985 v lesoch Cardrona, pri škótsko – anglickej hranici. Vo svojom automobile VW Passat bol nájdený s dierou hlave po výstrele a polícia prípad uzatvorila ako samovraždu. Jeho najbližší však aj 35 rokov po tragickej udalosti poukazujú na viacero nezrovnalostí a nezodpovedaných otázok.
Dokonca bola vydaná kniha „The Short Life And Tragic Death Of Erich Schaedler“, ktorú napísal Colin Leslie a kde pochybnosti o Erichovej smrti spomína najmä jeho brat John. „Čudné bolo najmä miesto, kde ho našli. Nikdy sme tam neboli. Navyše celé auto bolo prikryté vetvami a lístím. Kto si dal takúto námahu?“, pýta sa John. „A keď nám vrátili auto pár týždňov po jeho smrti, nebola v ňom žiadna diera po guľke, hoci telo našli v aute. Iba dierka veľkosti špendlíka v strešnom obložení… Voľakedy som sa venoval streľbe a viem aké stopy by mala zanechať guľka v kabíne auta“, pokračoval brat vo výpočte záhad. Ako poslednú uvádza fakt, že bratov byt bol po jeho smrti podozrivo vyčistený…
Ako vždy sa objavili zaručené informácie – že mal Erich dlhy, dal sa dokopy s nesprávnymi ľuďmi a podobne. Táto verzia zrejme vyhovovala aj polícii, čo dokumentuje ďalší čriepok zo spomienok Johna. Zavolal mu vraj policajný dôstojník, ktorý sa v tom začal vŕtať. Cítil dlh voči Erichovi, ktorý svojho času pomohol jeho synovi, keď bol v nemocnici. A tak si ho pamätala väčšina ľudí – ako priateľského človeka, vždy ochotného pomôcť iným. Policajt však dostal odporúčanie zhora, aby šiel od toho…
Zdá sa, že Schaedlerova smrť zostane navždy zatvorená za oponou tajomstva…
Komentáre