Pondelok, 22. apríl 2024 
Ján Janočko Humenné v hokejovej extralige – príbeh, aký by ani Desperado z Vyvolených nevymyslel a predsa sa stal. Aby som však uveril, šiel som sa pozrieť na humenský štadión aj osobne. Ako vyzerala domáca premiéra Humenného v najvyššej hokejovej súťaži z môjho pohľadu zistíte v nasledujúcich riadkoch.
Vypredané!
V takmer hodinovom predstihu som sa dostavil pred štadión, ktorý sa pripravoval na prepísanie histórie. Vypredaný zápas táto aréna podľa oficiálnych štatistík nevidela 20 rokov. Nikoho neprekvapí, že ak ste si lístky na sedenie chceli kúpiť v nedeľu, vaše nádeje spláchol Laborec. Na parkovisku ešte síce osamotený priekupník ponúkal vstupenky za ľudové ceny, ale mal ich len desať, čo z biedy hokejuchtivé diváctvo nevytrhne.
Okamžite po vstupe mi bola zabavená pollitrová fľaša s vodou napriek tomu, že som sa vehementne snažil vysvetliť, že ju ako novinár skutočne nehodím po nikom z aktérov zápasu. Už keď som robil prvé kroky pod tribúnami, bolo mi jasné, že toto miesto muselo prejsť viacerými zmenami. Nová obrazovka miesto svetelnej tabule, nová stena so sponzormi na pozápasové rozhovory, krajší a útulnejší štadión.
Bolo však aj čo kritizovať. Novinári nemali kde sedieť – a tak sme postávali na schodoch. Prípadne sedeli, ak sme chceli čosi písať – v tom prípade sme sa ale museli vzdať snahy niečo vidieť zo zápasu. Napokon sme si improvizovaný novinársky sektor urobili na schodoch, ostatne, na tých bolo plno po celom štadióne.
A víííííín…
Na prvý zápas ozaj nemohol prísť lepší súper. A ozaj nemohol začať lepšie, veď Humenné sa proti Slovanu dostalo ako prvé do vedenia. To už mnohým fanúšikom začínali šrotovať v hlave scenáre o možnom prvom bodovom zisku. Prečo by aj nie, veď po druhej tretine bolo skóre hrateľné, 2:3.
Hrateľné boli aj piesne tunajšieho DJa. Po Reklame na ticho sa v reprákoch Maťo Ďurinda priznal, že chce mať rande so svojim mestom. Následne na asi deať minút hudba stíchla, to asi preto, že spomínaný DJ nasadil hudobnú latku až privysoko a keby čokoľvek pokračovalo, nebolo by to spomínaných piesní hodné. Alebo možno nastala nejaká porucha. Môj scenár sa mi páči viac.
Nasledovalo ešte pár klasík, najmä od Elánu, ale aj od iných slovenských bardov. Víťazom zápasu tak okrem Slovana bola aj SOZA.
Najzaujímavejší hráč bol pre mňa domáci Meliško, najmä kvôli menu. Stav v bufetoch som neoveroval, ale v tejto súvislosti dúfam, že ku koncu mesiaca bude v Humennom dosť cibule.
Tak zas nabudúce
Napokon teda Slovan vyhral v pomere 8:3, ale hokejový zážitok to aj pre domácich musel byť dobrý. Ten v audio verzii až tak nie (zvuk z reproduktorov je tu dlhodobo nie celkom zrozumiteľný), zato vizuál stál za to. Ocenenie si zaslúžia páni stierači, ktorí zabojovali so zahmlenými mantinelmi. Na najvyššiu súťaž je už pripravený aj miestny fanklub tasiaci jedno choreo na úvod zápasu a jedno do tretej tretiny, tiež mažoretky, ktoré pri jednom z gólov domácich “schytali” aj objatie no a aj pískajúce publikum v Humennom, ktorému súper jednoducho… No, povedzme si, sadol.
Humenné urobilo kus roboty pri prechode do vyššej súťaže, bolo však cítiť viacero nedostatkov. Ak ich domáci vychytajú, bude sa na zápasy chodiť lepšie – novinárom, divákom (tí sa vyjadrili v komentároch a ja by som niektorých z nich nerád citoval) a takisto aj súperom. A ak hovorím o nedostatkoch, mám na mysli tie herné, aj organizačné. Rád sa prídem pozrieť opäť, snáď už čoskoro.
Lebo v Humennom je už extraliga, bejby.
P.S.: Za fotky v galérii ďakujem Petrovi Šimurdovi.
Komentáre