Spomienkové leto s NHL: Hartford Whalers

Tento klub určite poznáte: nachádza sa na úplnom severovýchode USA, pomenovaný je podľa veľkého cicavca a jednou z legiend klubu je špičkový slovenský obranca. Áno, presne tak, tým klubom je Hartford Whalers.

Hartford Whalers

Hejteri budú tvrdiť, že Jerguš Bača nie je legendou veľrybárov (a budú mať pravdu, 10 zápasov na to asi nestačí), ale inak zvyšok sedí. Príbeh veľrybárov začína ešte v roku 1972 vo WHA, niekdajšom vôbec nie márnom trucpodniku NHL. Vtedy sa tento tím ešte volal New England Whalers a sídlili v Bostone. Jeho názov bol akousi slovnou hračkou – jednak mal poukazovať na v štáte Massachusetts populárny lov veľrýb, no taktiež odkazoval na ligu, ktorú tím hral, teda WHA.  

Whalers dokonca vyhrali historicky prvý ročník tejto ligy, keď si vo finále poradil s ďalším budúcim účastníkom NHL, Winnipegom Jets na čele so slávnym Bobbym Hullom. Toho do WHA zlákali nekresťanské peniaze, už v roku 1973 zarobil milión dolárov za sezónu. Zaujímavosťou je, že po krachu tejto ligy sa ešte do NHL na krátko vrátil – v drese Whalers.

Liga vo svojich začiatkoch predsa len mala zopár múch, napríklad trofej pre víťaza, nazvaná Avco World Trophy, nebola vyrobená načas, Whalers tak historický úspech oslavovali na ľade iba s pohárom za víťazstvo v divízii.

New England Whalers hrávali prvé dve sezóny v bostonskej hale Garden, v ktorej v prvom rade tam hrávali Bruins, Celtics a aj tím AHL Boston Braves. V takejto plnke sa nedalo fungovať dlhodobo, začiatkom roku 1975 sa teda presunuli do predtým hokejom nepoškvrneného Hartfordu v štáte Connecticut, stále spadajúceho do oblasti Nové Anglicko. Ich domovským stánkom sa stalo Hartford Civic Center. Do tímu pribudol slávny Gordie Howe aj so synmi Markom a Martym, tím si užíval vydarené obdobie. WHA už síce nevyhral, ale patril medzi najstabilnejšie témy ligy a po jej zániku, resp. zlúčení s NHL spolu s Oilers, Jets a Nordiques prešiel do väčšej a slávnejšej ligy. 

Nová súťaž, nové meno

Okrem zmeny súťaže bol klub nútený zmeniť aj svoje meno. New England v názve sa nepáčilo Bostonu, od sezóny 1979/80 už teda fungoval ako Hartford Whalers. S novým názov prišlo aj nové logo, jedno z najikonickejších v histórii hokeja. To logo má všetko – W, H, veľrybiu plutvu aj pútavé farby. Aj vďaka tomuto nesmrteľnému logu sa merch Whalers aj vyše 20 rokov po ich zániku predáva ako teplé rožky a ich dresy boli v ankete pri príležitosti stých narodenín NHL zvolené za druhé najkrajšie (za Chicagom). To si dobre uvedomili aj v Caroline, keď minulú sezónu na pár zápasov vytiahli zo skrine staré zelené dresy a hokejový svet šalel.

Ale čo sa športu týka, až také ružové to s Hartfordom v NHL nebolo. Začali sľubne, s tímom plným veteránov z WHA ako prvý tím v histórii spoločne s Edmontom hneď vo svojej prvej sezóne postúpili do playoff (tento kúsok zopakovali až o 28 rokov Vegas Golden Knights), tam však veľmi rýchlo vypadli. Po sezóne skončili s hokejom viacerí ťahúni na čele so spomínanými Howom a Hullom a prišlo suchšie obdobie. Do playoff sa pozreli zas až o šesť rokov, v prvom kole v sezóne  1985/86 vyradili Quebec na čele s Petrom Šťastným v najlepších rokoch.

Veľryby na suchu

Ako sa neskôr ukázalo, bola to ich jediná víťazná séria v bojoch o Stanley Cup. Ťahali síce slušnú sériu siedmych účastí v playoff za sebou, no vždy vypadli v prvkom kole buď s Nordiques, Canadiens alebo Bruins. Práve posledná účasť Whalers v playoff v roku 1992 priniesla jednu z najpamätnejších sérií NHL, keď vypadli až gólom v druhom predĺžení siedmeho zápasu s Montrealom Canadiens. No a zhruba niekde tam začal pozvoľný koniec tohto tímu.

Odpoveď na otázku prečo to Whalers nepotiahli dlhšie sa podobne ako v iných prípadoch skladá z viacerých častí. Hlavným faktorom bola geografia – samotný Hartford je malý trh –mesto má len cez 100-tisíc obyvateľov a ani jeho metropolitná oblasť nie je najväčšia. No v prvom rade to bola jeho poloha na polceste medzi Bostonom a New Yorkom, len nejakých 100 km od oboch miest, ktorá veľrybárom nedala šancu vytvoriť si širšiu fanúšikovskú základňu. Naplniť arénu preto býval dosť veľký problém, vypredané v podstate bolo len vtedy, keď v meste hrali Boston alebo newyorské tímy. Do toho prišla neochota miestnej samosprávy podporiť výstavbu nového štadióna, a rozhodovanie majiteľov nebolo veľmi zložité. Tí sa so sťahovaním dokonca ponáhľali až tak, že oznámili sťahovanie tímu ešte predtým, ako vedeli kam sa vlastne sťahujú.

V neposlednom rade boli na vine aj nevydarené prestupy. Pri podobne nestabilných organizáciách netreba veľa, aby sa vám tím rozpadol ako domček z kariet. Týmto spúšťačom azda bol nevydarený trade legendy Rona Francisa do Pittsburghu v roku 1991, zrežírovaný vtedajším GM Eddiem Johnstonom. Francis v Pittsburghu instatne vyhral dva Stanley Cupy a Johnston ho nasledoval do rovnakého tímu o dva roky neskôr.

Hartfordu sa síce darilo draftovať veľké mená ako Michael Nylander či Chrisa Pronger, no nehokejové prostredie ich príliš nelákalo. Pronger už veľmi skoro dal vedieť aká to bude ťažká povaha. Po barovej potýčke v Buffale bol spolu s piatimi spoluhráčmi a dvomi asistentami trénera zatknutý, mal len 19 rokov. Nakoniec bol v roku 1995 vymenený do St. Louis za Brendan Shanahana. Ten tiež nebol dvakrát nadšený tým, že musí hrať v Hartforde.

Oh, Carolina

To už bol majiteľom klubu Peter Karmanos, ktorý ho v roku 1997 definitívne presťahoval do mesta Raleigh v Severnej Karolíne a zvyšok je už história. Hurricanes v roku 2002 vyhrali konferenčný titul a v roku 2006 aj Stanley Cup. Posledným hráčom NHL, ktorý kedysi nosil dres Hartfordu bol v sezóne 2013/2014 Jean-Sebastien Giguere (slovenským fanúšikom viac známy ako “Žigér, Žigér”), posledným bývalým veľrybárom hrajúcim hokej vôbec bol Róbert Petrovický v Dukle Trenčín v roku 2016.

V Hartforde sa premlelo niekoľko hokejových legiend, majú preto aj pomerne dosť, až osem, hall-of-famerov. Podaktorí sa tam zastavili len na skok (Paul Coffey, Bobby Hull, Brendan Shanahan), iní tam strávili viac času (Gordie Howe a najmä Ron Francis). Práve ten je historickým lídrom štatistík klubu s 821 bodmi v 714 zápasoch. Ďalšou veľkou legendou je Kevin Dineen, ktorý v tíme strávil 10 sezón a v bodovaní je za Francisom druhý.

Toľko k azda najpopulárnejšiemu nefunkčnému tímu NHL. Nabudúce sa pozrieme na Winnipeg Jets (áno, naozaj na nich).