Hodnotiť porobu Slovana v KHL tak, aby sa na jednej strane pochválilo pravoverné hokejové srdce a na druhej exemplárne kopol na stred zadnice prostý ľudský megalomanizmus nie je jednoduché, skúsim aspoň subjektívny pohľad na vec.
Keď si zajtra oblečieš dres Messiho a vybehneš s loptou na miestny pľac za humno, si Messi aj nie si Messi. Niečo máš za tie roky celkom slušne natrénované, niečo si našetril, trh si podrobne rekognoskoval. Hviezdou na ňom najskôr nebudeš, vravia ale, že máš viac talentu ako ostatní a v živote si treba veriť. A keď budeš ďalej makať, pridáš fitko a kus to zveríš naverímboha, drina ti vráti investo/dvesto/vané.
Nevydalo
Na tom pľaci si časom zistil, že chcenie, odhodlanie, bojovnosť, či kompletné srdce aj s bonusmi ti nestačia. Nemáš totižto to hlavné – kvalitu. V práci s loptou – rozumej hokejkou, si lepší len pri faulovaní, psychologická nadstavba, somatická sila, technika, rýchlosť, či korčuliarska dominancia je v porovnaní s tvojimi súpermi tiež tá druhá najlepšia na ľade. Zistiac zistené a utŕžiac prvé rany, začína opúšťať pomyselnú palubu fackovaného Titaniku jeden kamoš za druhým. Výplata za drinu dosť nečakane mešká a frázy „širokého“ vedenia firmy – z ktorej mimochodom bosovia z tam najhore nejedného stopnú v činnosti – sa opakujú: “Splníme finančné záväzky, dodržíme harmonogram splátok dlhov, stabilizujeme, ozdravíme finančnú situáciu…” V rámci ktorej ešte nejaký starosta pýta 800 tisíc ročne za nájom pľacu. Presne toho, na ktorom čoraz viac znechutený trénuješ.
Kušeš do jazyka, bojuješ, snažiac sa ísť ďalej. Niečo na ten účet konečne prišlo, sezóna ale nemá konca, z modrých roztlieskávačiek sú rozplakávačky, cestovanie je o držku a ty – to ďalej schytávaš z každej strany. Doma, vonku, fyzicky a hlavne na dušu. Pol krajiny naďalej chriaka, že jej robíš hanbu a ty pritom zdecimovaný už takmer nemáš koho postaviť do vlastnej brány. Keď si už úplne dole, stále hrdo predstierajúc, že si len viažeš korčule, spoznávaš odpoveď na dilemu hlodajúcu ťa posledné mesiace. Nemal si namiesto občasného vešania vinklov medzi noblesou ostať radšej doma s polovičkou vešať záclony? A nechať svojich snobských bosov zainvestovať v krajine do niečoho zmysluplnejšieho? Či vedia, koľko stojí také nové cetéčko v špitáli? Alebo rovno celý špitál…?
Niekto si obliekol zlaté brnenie, ktoré bolo jak priťažké, tak pridrahé. A ktoré splácame nejakým spôsobom všetci. Okrem toho, že to na tom pľaci za humnom treba prekopať od základu, by si hokejový plebs zaslúžil minimálne ešte jedno.
Jedno obyčajné chlapské os-pra-ve-dlnenie …
Komentáre