Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue Dnes podvečer zažije menšia kópia calgarského Saddledomu na Bajkalskej ulici v Bratislave obnovenú reprezentačnú premiéru. V basketbalovej kvalifikácii ME privítame na domácej palubovke Belgicko. Pred odvetou so Sturm Graz na Tehelnom poli celkom slušný predkrm. Len pre istotu – obetujte záver a odíďte radšej skôr.
Cesta za refrešom haly
Ako milovníci športu a zároveň pamätníci sme minulý piatok podvečer vyrazili do širšieho centra na dlho sľubovaný refreš haly, ktorá bola desaťročia epicentrom najväčších basketbalových, hádzanárskych, ale aj hudobných zážitkov. Dnes Eurovia Arena, predtým dlho Hant Aréna, ale pre nás navždy Hala na Pasienkoch. Pozvánky na otvorenie sa na sociálnych sieťach sypali zo všetkých strán, takže táto udalosť mala celkom dobrý, ako radi hovoria v reklamkách, „reach“. Po slovenský výtlak.
Bola to však jedna z mála marketingovo a organizačne zvládnutých vecí. Ak by ste čakali nejaký pekný lístok na pamiatku, povedzme s logom BK Inter, nedočkali ste sa. Kus recyklovaného papiera ako z terminálu prímestského autobusového prepravcu do tejto kategórie určite nepatrí. Hneď na úvod nie úplne funkčné turnikety, čo naprávala slečna s ručným prístrojom.
Aj kulinárstvo musí pridať
Vo foyeri pred bufetmi sa pol hodinu pred začiatkom už tvorili rady. Čekujeme ponuku: pivo kvalitnej značky za tri eurá, povedzme. Horšie to už bolo s ponukou jedál – iba hot dog, tyčinky, chipsy a predražené šišky. Cena 3,10 eur za kus už zrazí do kolien ako Pirát Vémolu. Dúfajme, že sa ponuka časom obohatí aj o niečo lepšie na zjedenie. A za prijateľnú cenu.
Po vstupe do haly nám padne prvý pohľad na oranžovo – čierne sedačky. Konštatujeme: Inter je žlto – čierny, tak kto tu bude ešte hrávať? Vraj sú to farby stávkovej spoločnosti, lebo práve tento segment hýbe svetom športu… Medzitým už spíker v youtuberskom balení hecuje publikum a snaží sa navodiť správne emócie. Zvuk v mikrofóne však škrípe na druhej strane auditória ako prevodovka na starom Moskviči, takže z toho veľa nemáme. Náprava prichádza až po prestávke.
Spomienka na Kropiláka
Patrím k pamätníkom, ktorí radi zaspomínajú na skvelé basketbalové časy v žlto – čiernom podaní. Keď dnes už nebohí „Killy“ Kropilák či Láďo Padrta, ale aj Kotleba, Sedlák, Rajniak a ďalší boli majstrami Československa a s európskou elitou sa pasovali ako rovní s rovnými. Podobne v reprezentačnom drese bývalej spoločnej republiky.
V dnešnej základnej zostave už prevažujú cudzinci a domáci sa trápia v spodnej časti ligovej tabuľky aj doma na Slovensku. Chvíľku viedli o desať bodov, aby napokon prehrali 66:81 a vymenili si miesto s piatkovým rivalom, Spišskými rytiermi. Ani vo sne sme nečakali, že by sa kvalita hry mohla priblížiť tej zo záveru 70. rokov a už vôbec nie NBA. V tomto sme veľké oči nemali.
Viac sme však čakali v inom smere. „Marketing dnes slabučký, akoby nikto ani netušil, že môže prísť dvetisíc ľudí (Livescore uviedol 2.253!). Celebrity cam naozaj nie je všetko“, konštatoval Telovýchovný vedúci, ktorého som stretol v rade pri bufete. Hviezde večera Separovi to asi až tak nevadilo. Basket si pozrel zo stoličky za autovou čiarou a po zápase jeho rap zaplavil priestor pod tribúnami vynoveného stánku.
Zbytočný had okolo palubovky
A zápasový „after“ bol opäť typicky slovenský. Hoci má hala viacero východov, otvorený zostal len hlavný. Ľudia poctivo obchádzali v dlhom hadovi palubovku, potom sa zasa ponorili do lievika pod tribúnou, kde stratili tiež ďalší čas. Bez šomrania. Sledovali sme pani s paličkou, ktorá absolvovala tortúru a počítali minúty, ktoré strávila zbytočným pochodom. Sedela pri jednom z ďalších východov, ktorý ale nikto po zápase neotvoril. A možno parkovala pri jednom z nich, takže halu si mohla obísť ešte raz po vonkajšom obvode.
„Nepochopiteľné, že tu opäť nikto nerozmýšľa a že sa nikto ani neozve. Keby tu boli Jugoši, prehrnú sa ako víchor cez palubovku a od hnevu ešte rozkopú reklamné panely. Ale my potichu, pokorne, šúchame nohami…“, konštatuje jeden z mojich priateľov, s ktorým sme sa vybrali na dlho ohlasovaný event. Preto to odporúčanie na dnešný večer.
Dobrá vec sa podarila
Ale dosť bolo negatív, tie prenechajme na pitvanie bulváru. Cieľom kritiky má byť vždy len posúvanie vecí k lepšiemu. V prvom rade je skvelé, že legenda bratislavského športu znova žije, dokonca je pekne zrekonštruovaná a dýcha z nej moderna a dobrá energia. Nie ako vyše tridsať futbalových štadiónov a ihrísk v hlavnom meste, ktoré umreli postojačky. Lebo vysvetliť väčšine politikov, že peniaze investované do športu nie sú vyhodené von oknom, ale naopak, sú investíciou do prevencie a odbremenia oblasť zdravotníctva, je náročnejšie ako zamestnancom chránenej dielne.
Viaceré dobre rozmiestnené obrazovky poskytujú divákom prehľad z každého miesta v hale a vytvárajú s nimi živú a kvalitnú interakciu. K príjemným stránkam patrila aj žičlivá atmosféra v hľadisku, kde mala navrch skupinka hostí s dvomi bubnami nad iba občasným povzbudzovaním domácej väčšiny (aj to najmä vďaka spíkrovi). Možno práve toto je miesto, kde nebudú váhať prísť rodiny s deťmi, ktorým prekážajú hulvátske prejavy na futbalových či hokejových štadiónoch. Ale zároveň toto je aj priestor ukázať deťom, čo je to vlastne basketbal či hádzaná, lebo tieto športy začínajú vymierať v povedomí našej omladiny…
Ešte by asi stálo za úvahu kategorizovať vstupné, lebo jednotná cena 8 eur na tribúnach pozdĺž ihriska a na miestach za košmi pripomenie výrok klasika: „Není voják jako voják“.
Okná už len zvonka
Z technickej stránky treba ešte spomenúť, že pri pohľade zvnútra zmizli veľké okná a nahradila ich pevná výplň. Tie už uvidíte len z vonkajšej strany haly. Stavební odborníci asi vedeli čo činia a plusový bod to bude hlavne z hľadiska akustiky. Ale mne budú chýbať. Výhľad na ulicu a do okolia bol desaťročia charakteristickou a jedinečnou črtou tohto športoviska. Patril k nemu ako zväzok mrkvy či tričko od Vietnamca k neďalekej Miletičke…
V každom prípade platí, že Bratislava má znovu k dispozícii dôstojný stánok pre halové podujatia. Je základným predpokladom, že sa opäť môžeme tešiť na kvalitný športový zážitok pod strechou v športoch, kde sme kedysi dominovali a dnes už len s nostalgiou spomíname. Nech teda do nej nájde cestu čo najviac divákov nielen z hlavného mesta a prispeje k obnoveniu zašlej slávy basketbalu, hádzanej alebo len poskytne priestor na kvalitný koncert.
A ešte keď divákom po skončení otvoria aj ďalšie východy… dobre bude.
Komentáre