Ako domáce slony povstali z popola a arabská Afrika dostala na frak

Africký šampionát ukončil v nedeľu svoj tradičný takmer mesačný maratón s rozprávkovým koncom pre krajinu organizátora. Tá pripravila na supermoderných štadiónoch farebnú futbalovú fiestu a prekonala dlhoročné prekliatie usporiadateľov. Národným hrdinom sa stal Sebastien Haller.

Francúzsky rodák, aktuálne hráč Dortmundu, režíroval finále s Nigériou vo veľkom štýle a bol to práve on, kto eskamotérsky nastavil nohu do strieľaného centra, po ktorom eruptoval nielen Abidjan. Asi málokto si to zaslúžil viac ako chlapec, ktorý sa dva roky dozadu ocitol na hrane života a smrti…

Trénerský vyhadzov uprostred turnaja

Prvenstvo domácich však malo zápletku, po ktorej to už vyzeralo na hokejovú „rýchlu smrť“. V základnej skupine prehrali dva zápasy a najmä debakel s Rovníkovou Guineou (0:4) poriadne bolel. Do vyraďovacej fázy sa dostali o chlp, keď v tabuľke tretích tímov obsadili štvrtú, poslednú postupovú priečku… Po hanebnej porážke a ešte horšej hre vyhodili trénera Gasseta (jav málo vídaný uprostred šampionátu, ale načo je vám na lavičke tréner, ktorý nedokáže zasiahnuť do hry, keď sa celý systém rúca) a inštalovali za hlavného kouča bývalého hráča Nice a Nantes Emersa Foeho, ktorý bol členom realizačného tímu. A od tej chvíle sa začali diať veci.

Slony síce museli opustiť najväčší štadión Alassana Outtaru, ktorý bol špeciálne vybudovaný pre ich triumfálnu cestu turnajom, ale osemfinálový presun do metropoly Yamoussoukro im priniesol šťastie. Práve tu udolali na penalty dovtedy suverénnych obhajcov zo Senegalu a naladili sa na víťaznú nôtu. Následne zvládli po predĺžení Mali, v semifinále vďaka parádnemu „koníčku“ už spomínaného Hallera aj DR Kongo a vo finále Nigériu. Ohňostroje vzápätí vzlietli k nebesám a z futbalovej rozprávky sa tešil aj Drogba bez vlasov. Foe na hrad!

Orli napokon nedoleteli k trofeji

Nigéria si až po finále držala svoju víťaznú fazónu, hoci už v semifinále s JAR išli ďalej iba vďaka penaltovej lotérii. Práve v tomto zápase VAR opäť zahral poriadne na nervy divákov (i tipujúcich) a otočil koleso dejín. Z rýchleho protiútoku zvýšili „orli“ v 85. minúte na 2:0, ale rozhodca vzápätí zastavil hru a išiel k monitoru. Gól odvolal a naopak nariadil penaltu na druhej strane za faul Nigérijcov. Namiesto 2:0, tak bolo 1:1…

Zverencov portugalského trénera Pesseira ťahal najmä famózny Osimhen, pridal sa Lookmana istotou vzadu bol Troost Ekong, ktorý sa dokázal presadiť aj strelecky. Na trofej to však nestačilo a Pobrežie Slonoviny sa tretím prvenstvom dotiahlo na úroveň svojho finálového rivala..

Výborný a najmä efektívny futbal predvádzali v základnej skupine Senegalčania, ale za vypadnutie už v osemfinále ich doma určite nikto nepochváli. Podobne ako DR Kongo, ktoré sa zaradilo k absolútnej africkej špičke, ale napokon odchádza z turnaja iba s nepopulárnou „zemiakovou“ medailou. V zápase o 3. miesto s JAR premárnili aj nemožné a korunu všetkému nasadili v penaltovom rozstrele. Stačilo premeniť poslednú, ale kapitán Mbemba z Olympique Marseille urobil hrdinu z Ronwena Williamsa, ktorý si napokon odniesol cenu pre najlepšieho brankára.

(Nielen) pod Atlasom hlavy v smútku

Dobre šliapali Kapverďania, v bránke ktorých bol veľkou oporou nám dobre známy Vozinha z AS Trenčín. Krajina, ktorá má o niečo menej obyvateľov ako Bratislava, stála na prahu semifinále, kde ju pochovala penaltová nemohúcnosť väčšiny hráčov. Príjemným prekvapením bola obroda Angoly, ktorá štartovala na MS 2006, svoje maximum (štvrťfinále) dosiahla Guinea a nečakaným bronzom sa opäť pripomenula futbalovému svetu JAR.

Naopak, doslova pohromou bol tohtoročný šampionát pre arabský sever. Prepadlo Maroko, ktoré sa na MS 2022 dostalo až medzi najlepšiu štvoricu. Hoci tréner Regragui tíšil bezbrehý optimizmus, sotva kto ho počúval. Levi od Atlasu prešli suverénne základnou skupinou, ale narazili už v osemfinále. Belgičan Hugo Broos naordinoval z lavičky svojim Bafana Bafana perfektnú taktiku a tí doslova vygumovali marocké esá, vrátane Hakimiho, ktorý v závere ešte nepremenil penaltu.

Egypt sa trápil už so Salahom a po jeho zranení dokonal dielo skazy v osemfinále proti DR Kongo tiež v penaltách. Ako posledný si zobral loptu gólman Gabaski a symbolicky vypol nádeje faraónov, ktorí majú stále na konte najviac kontinentálnych titulov (7). Kataklizmu arabskej časti Afriky dokonali Alžírsko a Tunisko, ktoré ani nepostúpili zo skupín. Podobne ako ďalší z favoritov Ghana…

Báječná kulisa

A aký bol AFCON 2023? Určite o veľký krok lepší ako ten posledný. Ukázal ďalšie tímy, ktoré sa tlačia na výslnie futbalu „čierneho“ kontinentu (okrem už spomínaných aj Rovníková Guinea, Namíbia a Mauritánia) či viacero svetových hviezd. Svoje dokonalé majstrovstvo pri narábaní s loptou predviedli okrem Hallera a Osimhena aj ďalší domáci hráči Kessie, Aurier, Gradel či Seko Fofana, Senegalčania Habib Diallo, Mané, Ghančan Kudus, Toko Ekambi z Kamerunu, Juhoafričan Mokoena, pomerne neznámy Nsue z Rovníkovej Guinei či mnohí ďalší.

Často som počul od priateľov či známych „Vypínam, nemá to úroveň“. Ale africký futbal musíte milovať so všetkým, čo k nemu patrí, hoci viacero duelov bolo fakt herne nezáživných, lebo imperatív „nedostať gól“ už ovládol aj loptových kúzelníkov z tejto časti sveta. Africký futbal to nie je len dianie na trávniku, ale najmä zvuková kulisa a pestrá hra farieb, aké nezažijete nikde inde. Bubny, trúbky či rôzne hrkálky tu vytvárajú z futbalových javísk živý úľ, ktorý ženie vpred hráčov. Nikde neuvidíte ani takú invenciu v pomaľovaní tvárí a tiel fanúšikov či rôzne farebné doplnky, ktoré dotvárajú kolorit šampionátu. Moderna už úplne ovládla aj urbanizáciu, pridať by sa konečne mohli aj rozhodcovia (stále najväčšia slabina).

Ešte čosi chýba

Otázkou zostáva, či a kedy môže africký tím dosiahnuť na svetový titul. Samozrejme môže, ale toto asi nebude predmetom najbližšieho šampionátu 2026. Keď na MS 1990 šokoval Kamerun svojim výkonom futbalový svet, mnohí už videli Afriku na tróne v krátkom čase. Prešlo odvtedy 34 rokov a maximom je účasť Maroka v semifinále 2022.

A čo Afričanom najviac chýba? Juhoamerická „vyčúranosť“ a železný dril, disciplína a stopercentné sústredenie v každej sekunde zápasu, tak typické pre európske top tímy. Hoci vďaka množstvu zahraničných trénerov už prešli aj tu veľký kus cesty. Lebo vo všetkom ostatnom – rýchlosť, technika, výskok – už majú navrch. Nie je preto náhoda, že európske kluby tak radi lovia v týchto končinách, kde je nekonečná zásoba talentov s obrovským potenciálom, najmä vďaka vrodeným génom.

Adieu AFCON 2023, nech žije kráľ (slon)! Ďalšie vydanie nekonečného šampionátu privíta na prelome júna a júla 2025 na šiestich štadiónoch Maroko. Vráti sa doma sever na svoje staré pozície alebo potvrdí čierna Afrika postupujúcu dominanciu?