Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue Pohárová jeseň dopadla podľa predstáv. Slovan ide ďalej, Trnava zaplatila učňovskú daň. V každom prípade mať dva slovenské tímy v skupinovej fáze nie je jav každodenný a v našom futbale skôr mimoriadny. Preto si ho musíme vážiť, lebo o rok už nemusí byť samozrejmosťou.
Tri body ako nikto iný
Slovan išiel na ovčiarske ostrovy v pozícii, keď už nemusel, iba mohol. Ani prehra by nezmarila šance na postup, ale prečo zbytočne pokúšať osud? Na umelej tráve najväčšieho faerského štadióna to rozhodne nebol výkon, s ktorým by mohol vyraziť na EXPO do Dubaja vypiť Sulíkov bar.
Domáci sa pohybovali istejšie, boli aktívnejší a ukázali, že reči o futbalovom trpaslíkovi za pol roka rozmetali na práškový cukor. Bratislavský tím chvíľami horel od chybujúcej obrany až po Čavriča, ktorý evidentne nebol vo svojej koži. Ale stačili dve presné rany Kucku a Slovan dokázal to, čo nikto v tejto edícii pred ním. Bez plného bodového zásahu opúšťali Tórshavn Ferencváros, Molde aj skupinový líder Lille. Preto je víťazstvo Slovana veľmi cenné a hodnotenie výkonu môže ísť tentokrát bokom.
Za futbal rešpekt
Pár riadkov k súperovi. Mnohí fanúšikovia Slovana majú stále v čerstvej pamäti kovidovú manipuláciu z roku 2020, za ktorú by sa Faerčanom ešte stále najradšej zahryzli do krčnej tepny. A tak znel aj prvý imperatív po žrebe: naložiť im čo najviac a úplne ich ponížiť. Lenže, keď opustíme staré krivdy a sústredíme sa iba na futbal, musíme uznať aj kvality protivníka. Tento Klaksvik si naozaj zaslúži rešpekt – s väčšinou domácich chlapcov, ktorí navyše chodia do práce, neprestával udivovať futbalovú Európu a dokázal to aj dvakrát proti Slovanu. Hoci jeho spanilá jazda skončí v polovici decembra na severozápade Francúzska, v ďalších ročníkoch ho už každý bude musieť brať ako vážneho súpera.
Nový Slovan nestačí udivovať
Keď po synovom zatočenom rohu v Batumi Weiss st. vyhlásil „Práve sa zrodil nový Slovan!“, mnohí nešetrili posmeškami, niektorí si dokonca ťukali na čelo. Vydávať náhodu za míľnik v dejinách klubu je krehká vec, ale on sa naozaj nemýlil. Cestu, ktorú odvtedy prešiel so svojim tímom, lemujú neuveriteľné zvraty či striedavé výkony, ale nikto nemôže belasým uprieť silu a odolnosť, ktorá z nich vyžaruje.
Prehrávať 0:1? Voľakedy rýchle lámanie palice, dnes no problem. Naopak, často ten správny impulz naštartovať sa na najvyššie obrátky a cestu k víťazstvu. Zostava (najmä kľúčový stred poľa) je stabilizovaná a vie zabrať v pravý čas. Dokonca aj bez Weissa ml., ktorého zdravotné problémy sa ukazujú vážnejšie než to spočiatku vyzeralo. Pri podvýživenom skautingu je už dnes klub schopný uloviť aj zaujímavého voľného (to vždy) hráča (Tolič) či ukázať svetu konečne aj zatiaľ nevybrúsený diamant z mládežníckej liahne (Marcelli). Už sa teda nemusí spoliehať len na to, čo mu vyskautujú hlavní konkurenti, lebo už aj tí sa poučili (pri dnes už zazmluvnenom Andzouanovi sklapli zuby naprázdno…)
Najmä vo svetle dvoch zápasov so silným Lille sa dnes naozaj javí cyperská šestka ako hazard s menom klubu v mene reálnych bodových vrabcov v hrsti z konferenčnej na úkor holubov na streche z vyššej európskej ligy. Hoci to vedenie kategoricky poprelo ako fámy, mohlo to vo vzťahu klub vs fanúšikovia narobiť väčšiu paseku, ako si mohli predstaviť. Ale klub to ustál a odmenou mu je plný dom (aspoň na Európe), dokonca s choreami na úrovni „veľkých“, a vyhliadka na atraktívneho jarného súpera. Keď k tomu pripočítame ako šliapu belasí v lige aj v domácom pohári, patrím im za to povestná Vladova šiltovka dolu z hlavy.
Trnavské lapanie tigra za chvost
Kto na rozdiel od očitých svedkov v Trnave iba zasadol k televízoru, nemal príležitosť sa dať ovplyvniť chorálmi či nebodaj vôňou cigánskej z neďalekého bufetu. A tak môže hodnotiť iba videné na trávniku. A veru pohľad na nášho druhého zástupcu bol väčšinu času neradostný. Zatiaľ čo bulharský súper bol v neustálom pohybe a dokázal sa štyrmi prihrávkami rýchle presunúť pred trnavskú bránu, domáci sa na každú získanú loptu nadreli ako hornonitrianski baníci. Keby mal futbal logiku, Ludogorec by vyhral rozdielom triedy, veď aj pomer striel 4:10 na bránu vypovedá jednoznačne. Ale nemá a tak pri záverečnom jo – jo futbale mohli strhnúť víťazstvo na svoju stranu domáci.
Spartak nemá káder ako Slovan, najmä jeho európskymi bojmi ošľahaných hráčov. Napriek tomu (alebo práve kvôli tomu) bojuje úplne na hrane svojich možností, za čo mu patrí palec nahor. Zápas ponúkol viaceré zvraty – rýchle vyrovnanie, chytenú penaltu, ale najmä víťazný gól hostí v 96. minúte, čo by už skúsený tím zrejme ustál. Trnava však nedominuje ani v našej lige. Aj v poslednom zápase v Podbrezovej hrali futbal domáci a hostia im ho akurát kazili. Z dvoch pokusov boli dva góly a tri body, ale domáca liga a európska scéna sú dva rôzne levely. Navyše, koľkokrát za rok sa môže trafiť Bainovič ako v nedeľu v Sotáklande?
Aj šťastena má svoje dno
Suma – summarum: Spartak si vybral veľkú dávku šťastia už proti Lechu a Dnipru, zázračne si odniesol bod z Dánska, kde sa rozdávajú šestky a sedmičky (tento úkaz vraj dodnes skúmajú lovci mysterióznych javov) a vo štvrtok zaplatil daň proti súperovi, ktorý po dlhých majstrovských rokoch momentálne nie je ani doma prorokom (tretí v tabuľke). Svoju jesennú jazdu zakončí Trnava na ázijskom brehu Istanbulu so želaním, aby si to o rok zopakovala už s týmito skúsenosťami a možno aj kvalitnejším kádrom. Lebo s tým súčasným robí tréner Gašparík naozaj malé zázraky.
A ešte poznámka k divákom. Keď sa Trnava doteraz často hrdila, že aspoň v tomto smere ťahá proti Slovanu za dlhší koniec povrazu, pri trnavskom hlade po európskom futbale by sme čakali viac ako iba polovicu zaplnenej kapacity štadióna. Naopak, Slovan môže aj proti Olympii, hoci už nepôjde o postup, hnať vpred plný dom ako prejav vďaky za vydarený jesenný rajt na troch frontoch. Ak sa teda práve v tom čase, v intenciách súčasných transrodových trendov, nebudú ženiť Mikuláš s Dedom Mrázom…
Kladivári v poslednej chvíli
Expresný pohľad si zaslúžia aj niektoré skupiny, v ktorých nehrajú slovenské tímy. Výborne si vedú české mužstvá. Slávia a prekvapujúco aj Plzeň už dokráčali k istému postupu. O ten či už v európskej alebo konferenčnej lige bude do posledného zápasu aj železná Sparta s našim Lukášom Haraslínom.
Udalosť storočia sa konala na malom, ale ultramodernom štadióniku pre 4,5 tisíc divákov v Bačka Topole, ktorá leží v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina. Klub s názvom TSC tu hostil premiérligových „kladivárov“ a držal sa viac než statočne. O troch bodoch pre WHU napokon rozhodol v úplnom závere ďalší Čech Souček.
Hromžia pri Bospore. Besiktas, s rádovo viacnásobnými finančnými možnosťami ako napríklad náš ligový líder, vyfasoval doma ponižujúcu päťku od belgického Club Bruggy. Rovnako ako ďalší gigant z juhu Olympiakos u priemerného bundesligistu z Freiburgu. Naopak, duel vo Frankfurte zvládol víťazne iný grécky klub PAOK a poslal vlaňajšieho víťaza Európskej ligy, miestny Eintracht, prekvapujúco do šestnásťfinále, v ktorom bude mať solúnsky klub voľno. Z veľkých problémov sa v poslednej chvíli vyšmykol budapeštiansky Ferencváros, ktorý otočil na pôde Čukarički. Že by hrozila na jar ďalšia divočina pri strete nenávidených archrivalov? Žreb dokáže byť často riadne zlomyseľný…
Komentáre