Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue Spoznáte ich ľahko aj v tisíchlavom dave – na chrbtoch ruksaky, v nich notebooky, na krku kvalitný fotoaparát. Svoj život, keď práve nepracujú, zasvätili návštevám futbalových zápasov či len štadiónov, po celom svete. Z nich potom dávajú na sieť reportáže i kvalitné obrazové materiály.
Hovoria si „groundhopperi“ a domovinou tohto výrazu je bývalé Západné Nemecko (NSR), odkiaľ koncom 80. rokov vyrazili do sveta za touto zábavou prví nadšenci. Nemcov nasledovali Briti, po nich Škandinávia a dnes už je táto zábavka celosvetovým hitom.
Lexikon definuje groundhopping ako koníček, ktorého cieľom je návšteva čo najväčšieho počtu zápasov v rôznych kútoch krajiny, kontinentu alebo celého sveta v drvivej miere neutrálnymi fanúšikmi. Časom sa tento koníček pretransformoval zo sledovania samotných zápasov aj na návštevy štadiónov (teda aj v čase, keď sa tam žiadny zápas nehrá) alebo futbalový urbex, ktorý sa venuje výhradne ruinám štadiónov, kde sa už zápasy nehrávajú a požiera ich bujnejúca náletová zeleň.
Pri štarte bol Europlan
Vo všeobecnosti nie je táto záľuba nijak organizovaná a nemá ani presne stanovené pravidlá. Jedným z nepísaných je však povinnosť pozrieť si celý zápas (kto to skontroluje, však?). Prívrženci sa zvyčajne organizujú ako skupiny priateľov, prostredníctvom online fór alebo sociálnych sietí (najmä Facebook a Twitter), kde si vymieňajú skúsenosti, prípadne sa dohadujú na trasách svojich ciest.
Existuje však aj niekoľko oficiálnych klubov, medzi ktorými napríklad v Anglicku je najznámejší The 92 Club, ktorý je zameraný na návštevy všetkých štadiónov najvyšších štyroch súťaží v kolíske futbalu v čo najkratšom čase. V Nemecku zasa funguje Asociácia Groundhopperov (Vereinigung der Groundhopper Deutschlands; V.d.G.D), združená okolo jednej z prvých stránok tohto druhu Europlan (europlan-online.de), ktorú časom vylepšili na digitálny kanál. Raritou „matuzalemov“ z Europlanu je, že sa okrem futbalu venujú aj hádzanej (v Nemecku veľmi populárny šport) a ľadovému hokeju.
Vo všeobecnosti však platí, že väčšina groundhopperov sú sólisti, ktorí cestujú po svete sami, s cieľom urobiť čo najlepší report, nafotiť krásne zábery alebo uloviť sólokapra. Ale od individuálnej zábavky sa z toho rokmi vyvinul malý priemysel, ktorý vydáva knihy, má svoje online shopy či vlastný merchandising.
Futbológia aj fanúšikovské vlny
Groundhopperským hitom je aplikácia (ako inak) Futbology, ktorá vznikla pred 12 rokmi. Každý fanúšik sa tu môže prihlásiť a pridávať fotky, reportáže, postrehy, rady, o ktoré sa môže podeliť s ďalšími fanúšikmi. Zároveň si sám vytvára aj akýsi denník, ktorý zároveň slúži ako záznamník histórie ciest po jednotlivých zápasoch, počíta mu krajiny, mestá, štadióny… Dokonca tu získavajú odznaky za svoje úspechy. Dnes patrí Futbology do Top 10 futbalových appiek a má už aj vlastný online shop .
Napriek svojej popularite má samotná Futbology aj určité obmedzenia. Aplikácii chýbajú funkcie sociálnej interakcie, čo používateľom sťažuje spojenie s kolegami z terénu. Okrem toho neponúka možnosti rezervácie leteniek, dopravy alebo ubytovania, čo môže byť pre používateľov, ktorí plánujú svoje cesty, nepohodlné.
Vylepšený zážitok však nájdu na Fanswaves, bezplatnej alternatíve Futbology, ktorá na rozdiel od nej ponúka aj sociálnu interakciu a používateľom umožňuje spojiť sa s rovnakými futbalovými nadšencami, resp. zdieľať svoje skúsenosti, fotografie či tipy.
Severské impresie a baltské kurence
Medzi najstaršie a najobľúbenejšie groundhopperské stránky určite patrí okrem nemeckého Europlanu www.groundhopping.se . Dušou stránky je dnes už 52 – ročný Per Gunnar z Kristianstadtu na juhu Švédska, ktorý postupne rozšíril svoje cesty po štadiónoch rodnej krajiny na celú Škandináviu, obľúbené Anglicko a časť Európy.
Nešetrí okrem fotiek ani kvalitnými popismi, takže z jeho ciest dostane čitateľ veľmi unikátny obraz vždy zaujímavého severského futbalu. A túto futbalovú turistiku nezostáva iné, len vrelo odporučiť. Najmä švédske štadióny – vždy s dušou, bez konformity, zasadené do zelene, vybudované z dreva, občas kameňa (nie betónu), s typickým škandinávskym koloritom a v symbióze s prírodou. Či dych berúce scenérie vulkanického Islandu, ktoré lemujú ligové aj neligové štadióny tejto ostrovnej krajiny…
V súčasnosti už existujú desiatky (možno aj stovky) groundhopperských stránok, takže si môžete ľubovoľne vyberať. Jednou z rýchle rastúcich je facebooková The Chicken Balti Chronicles. Ide o súkromnú skupinu, kde sa ale dá v pohode prihlásiť. S vynikajúcimi fotoreportážami nielen z Anglicka či Nemecka, ale aj z Poľska a Balkánu, aké nájdete málokde. Dokonca aj priamo spomedzi ruín dnes už uzavretých objektov, kde sa bežný fanúšik nedostane. Podobne možno odporučiť aj Stadionvoyeur.
Jede, jede mašinka
Slovensko má tiež čo ponúknuť, preto groundhopperi na svojich cestách nevynechávajú ani našu krajinu. Ale ak si myslíte, že topkou súčasnosti je nové Tehelné pole či City Arena v Trnave, ste na veľkom omyle. Také štadióny ponúka zahraničie na desiatky, aj oveľa lepšie. Cesta za raritou vedie na Horehronie, do Čierneho Balogu. Tam, kde vlak prechádza medzi tribúnou a ihriskom počas zápasu a ťahá za sebou kúdol pary. Tento svetový unikát doslova ohromil groundhopperský svet a vybrať sa za ním je dnes už jednou z povinných jázd.
Stále vďačné Lužánky
Urbexovému svetu však veľa nemáme čo dať. Jednou z posledných zastávok bol chátrajúci štadión Petržalky, kúsok za mostom cez Dunaj. Ale po jeho rozobratí, tam už roky kraľuje len prázdna zelená pažiť, čakajúca na ďalšie využitie. A tak kroky ruiny hľadajúcich nadšencov mieria od nás najmä do Brna, kde zaburinený štadión Za Lužánkami je stále vďačným sústom.
V blízkom okolí aj bývalý Lindenstadion v Eisenstadte, po ktorého trávniku behali domáce legendy Krankl a Prohaska, či naše československé – Panenka a Bičovský. Štadión tróni v rohu Eszterházyho parku, v susedstve veľkolepého barokového zámku. A hoci jediná tribúna už prišla o strechu, raritné zázemie za jednou z bránok, po ktorého širokom schodisku prichádzali mužstvá na ihrisko, určite poteší dušu fajnšmekrov, ktorých sem nasmerujú stále stojace stožiare umelého osvetlenia.
Do pusty, aj metropoly
Na juh od našich hraníc majú svoj old fashion kúsok pod Budapešťou, v obci Akasztó. Práve tu svojho času vybudoval podnikateľ József Stadler (neskôr odsúdený, dnes už nebohý) klub, ktorý niesol jeho priezvisko a zahral si aj najvyššiu maďarskú súťaž.
Hoci existoval iba pár rokov (1993 – 98), zostal po ňom uprostred pusty vyše 20 tisícový štadión s umelým osvetlením a vežičkovou hlavnou tribúnou. Stánok, pripomínajúci menšiu kópiu bývalého Všešportového areálu v Košiciach, stále stojí. Akurát sa už okolo neho preháňajú po pastvinách iba ovce a kozy
U severných susedov by mohlo byť lákadlom navštíviť bývalý štadión kedysi slávnej Gwardie vo Varšave. Okrem ligového futbalu tu v minulosti excelovali aj Iron Maiden, Metallica, Tina Turner či Carlos Santana. Ale dnes už chýba aj veľký neónový názov klubu, ktorý trónil nad pokladňami pri vstupe a uzamknutý bývalý štadión prerastá burinatý prales. Ale keby sa vám náhodou do objektu na Raclawickej 132 predsa len podarilo preniknúť, dajte vedieť. Možno zo susednej budovy…
Komentáre