Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue V závere týždňa štartujú dva kontinentálne šampionáty – v piatok ázijský, o deň neskôr africký. Ak si doteraz tréneri vo viacerých európskych kluboch trhali vlasy kvôli absencii svojich ťahúňov, tentokrát budú mať hlavu v smútku dvojnásobne…
Ázijský pohár (Asian Cup) zaznamenal v posledných štyroch edíciách štyroch rôznych víťazov. Preto predpovedať, kto bude mať v závere v rukách najsilnejšie tromfy, je ťažšie ako v iných zemepisných šírkach. Obhajovať trofej z posledného turnaja v roku 2019 bude Katar. Navyše na domácej pôde. Vyše roka od skončenia MS dostane tento miništát ďalšiu príležitosť využiť svoju infraštruktúru v prospech veľkého futbalového sviatku, aj keď tentokrát iba regionálneho.
Zvládnu domáci tlak?
V poslednom finále porazili Katarčania v Abú Dhabí Japonsko 3:1. Zvládnuť odvetu na domácej pôde, kde už bude na hráčov vyvíjaný enormný tlak, však nebude jednoduché. Ukázal to aj samotný svetový šampionát, na ktorom prehrali všetky zápasy a zvyšok turnaja už sledovali len ako diváci. Od skončenia MS navyše dokázal zvíťaziť iba v šiestich zo sedemnástich zápasov.
Do karát im hrá iba účasť v papierovo najslabšej A skupine, kde ich okrem Libanonu (s ním odohrajú v piatok o 17:00 SEČ na štadióne v Lusaile otvárací zápas) čaká Tadžikistan a stagnujúca Čína. Tá sa v roku 2002 prebojovala prvýkrát na MS a zdalo sa, že naštartovala veľkú ofenzívu. Opak je pravdou. Odvtedy sa najľudnatejšia krajina sveta napriek mohutným investíciám do futbalu veľmi neposunula vpred a ani na tohtoročnom Ázijskom pohári nebude patriť medzi favoritov. Nedávno prehrala v prípravných zápasoch aj s Ománom a Hongkongom, čo v Pekingu vydesilo aj najväčších optimistov…
Pritom práve Čína mala byť pôvodne usporiadateľom týchto majstrovstiev v roku 2023. Ale rigidné pravidlo o nulovej tolerancii voči COVIDu tomu zabránilo a tak sa práv organizátora napokon vzdala v prospech Kataru, ktorý mal všetko odskúšané, akurát s posunom termínu na začiatok tohto roka.
Favorizovaní Japonci
Naopak, Japonsko je renkingovo v Ázii momentálne najvyššie nasadeným tímom a svoje kvality potvrdilo aj pred rokom, keď dokázalo na najvyššom fóre zdolať Nemcov aj Španielov. V súčasnosti už má reprezentácia z krajiny vychádzajúceho slnka prekvapujúco „európsky“ tím (z domácej J-League iba päť hráčov!) Ťahúňmi tímu by mali byť Takehiro Tomiyasu z Arsenalu, kapitán Wataru Endó z Liverpool FC, Takumi Minamino (AS Monaco), Ko Itakura (Borussia Mönchengladbach), Takefusa Kubo (Real Sociedad) či Kaoru Mitoma z Brighton & Hove Albion. Ten bol dokonca nominovaný napriek svojmu zraneniu a stále sa nevie, či bude môcť hrať.
O sile Samurai Blue svedčí aj fakt, že do výberu sa vôbec nedostali strelec gólu do španielskej siete Ao Tanaka (Fortuna Düsseldorf), Daichi Kamada (Lazio) či Hyogo Furuhashi z Celticu. Slabinou modrých však môže byť brankársky post. Trojica nominovaných gólmanov má na svojom konte dokopy päť medzištátnych zápasov, z toho štyri 21-ročný Zion Suzuki, rodák z USA, ktorý vlani údajne odmietol prestup do Manchestru United. Aktuálne háji sieť belgického Sint Truidenu.
Bude pritom aj čarodejník
Japonci od roku 2002, kedy spoluorganizovali s Kóreou MS, prešli vo svetovom futbale veľký kus cesty. Pri ich prerode stál ako tréner Francúz Phillippe Troussier, ktorý bol na nich zlý ako „mäsiarsky pes“ a učil zástupcov dobre vychovaného a vždy korektne sa správajúceho národa ako sa popasovať o miesto na slnku, kde vo futbale niet miesta pre „dobrých chlapcov“. Tréner s prezývkou White Witch Doctor (Biely čarodejník) bude pri tom aj tentokrát – paradoxne na lavičke prvého súpera Japoncov 14. januára na trávniku Al Thumama Stadium v Dohá. Momentálne totiž pretvára na životaschopný tím Vietnam…
Jürgen chce prepísať dejiny
Južná Kórea nevyhrala Ázijský pohár už viac ako šesť desaťročí, ale hlavný tréner Jürgen Klinsmann je pred turnajom optimista. Dávajú mu za pravdu aj posledné výsledky jeho „Taegeuk Warriors“ – 5 víťazstiev, 19 strelených gólov a žiadny inkasovaný. Slušná bilancia. Navyše, Kórejčania budú mať v zostave jediného ázijského hráča, ktorý sa umiestnil v prvej tridsiatke ankety Zlatá lopta 2023: Kim Min-Jae z Bayernu skončil na 22. mieste, pričom bol najvyššie hodnoteným obrancom.
S Kimom v obrane a Son Heung-minom z Tottenhamu v útoku vyzerá byť kórejský teamwork najsilnejší za posledné dekády. Jeho ofenzívu ešte šperkuje Lee Kang -in z Paris Saint-Germain, ktorého kreativita nedovolí súperovým obrancom sústrediť sa iba na Sona.
Iránske pochybnosti
Pod vedením nového trénera Amira Ghalenoeiho cestuje do dejiska Irán, ktorý prvýkrát prenikol na mapu veľkého futbalu postupom na MS 1978 v Argentíne. Odvtedy mal výťahové obdobia, ale v posledných desaťročiach sa vypracoval medzi stálicu ázijskej špičky.
Jeho hviezdni lídri Mehdi Taremi z Porta či Alireza Jahanbakhsh z Feyenoordu však majú ďaleko od oslnivej formy, navyše Iránci majú najstarší tím zo šestice najväčších favoritov (v porovnaní s Japonskom napríklad o 3,5 roka). Z Teheránu sa tak tentokrát budú pozerať na opačnú stranu Perzského zálivu radšej veľmi opatrne. Naposledy sa stali majstrami kontinentu v roku 1976 a málokto v krajine ajatolláhov verí, že práve Ghalenoei je tým mužom na správnom mieste, ktorý by to mal zvrátiť…
Stávka na víťazného Roberta
Obrovský boom prežíva futbal v Saudskej Arábii, kde sa im do tamojšej ligy podarilo stiahnuť viacero veľkých mien. A jej kvalita sa odráža aj na reprezentačnom tíme, do ktorého boli nominovaní výlučne hráči z domácej ligy. K celkovému triumfu má Saudom pomôcť tréner, ktorý už má na konte prvenstvo z iného kontinentu – Roberto Mancini vyhral s Talianskom ME v roku 2021. Impulzívny Talian bude dúfať, že čo to z hviezdneho prachu najlepších legionárov sa usadilo aj na ťahúňoch jeho výberu, napríklad na Salemovi al-Dawsarim, kapitánovi z tímu Al-Hilal, ktorý má na konte v drese lídra ligy deväť gólov a štyri asistencie.
Na MS 2022 šokovali zeleno – bieli pod vedením Francúza Renarda futbalový svet víťazstvom nad Messiho Argentínou. Ale ďalšie dva duely s Poľskom a Mexikom prehrali a zostali na pol ceste. Neveľmi sa im darilo aj v posledných zápasoch pred ázijským šampionátom.
Prekvapia opäť protinožci?
Austrálčania sú v Ázijskom pohári z hľadiska geografie len udomácnenými hosťami, ale pohár už získali v roku 2015, keď ho sami organizovali. Štyri roky predtým si premiérovo zahrali finále, v ktorom neuspeli. Tentokrát bude mať tréner Graham Arnold k dispozícii iba 9 hráčov z kádra, ktorý vlani postúpil na MS zo skupiny (za sebou nechali Tunisko a Dánsko) a vypadol s budúcim majstrom sveta.
Posilní ho však Uruguajčan Mezza, ktorý od roku 2015 pôsobí v austrálskej lige, ale až teraz využil zmeny v legislatíve FIFA. Socceroos možno teraz nemajú hviezdne mená z minulosti, ale dosť schopností na to, aby neboli vopred odpísaní. Ich kvality preverí už základná B skupina, ktorá je podľa renkingu považovaná za najťažšiu (Uzbekistan, Sýria, India).
Indické prebúdzanie sa
A kto by mohol byť prekvapením turnaja? Hocikto, ale sotva až takým ako Irak v roku 2007, keď si odniesol celkové prvenstvo. Veľký pokrok by rada ukázala India, ktorá mohutne investuje v posledných rokoch do svojej profesionálnej superligy a postupne by z toho chcela vyťažiť aj pre národný tím. Jej chorvátsky tréner Igor Štimac však napriek evidentnému pokroku zostáva realistom: „ V prvom rade potrebujeme prebudovať futbalovú kultúru. Futbal žije len v určitých štátoch Indie, kde je stále športom číslo jeden. Úspechom na tomto turnaji bude lepší výsledok ako v minulosti. Pozitívom je, že sme sa dostali do bodu, v ktorom máme hráčov pre oba typy futbalu, ktorý sa dnes vyžaduje. Keď hráme proti nižšie postaveným tímov, máme viacero kreatívnych hráčov, schopných hrať pekný i účelný futbal. Na druhej strane, keď hráme proti lepším tímom, máme veľmi pevnú obranu s dobrými možnosťami protiútokov“.
Úplne iné starosti budú mať tímy Palestíny a Sýrie. Hlavným cieľom bude priviesť fanúšikov dobrým futbalom k pozitívnym myšlienkam, lebo situácia doma veľa príležitostí neponúka.
Nechýba ani Slovensko
Okrem už spomínaných trénerov usadnú aj na lavičky ďalších reprezentácií známe mená. Práve spomínanú Sýriu povedie Argentínčan Hector Cúper, Uzbekistan Slovinec Srečko Katanec, SAE Portugalčan Paulo Bento, Libanon ďalší Chorvát Nikola Jurčevič, Bahrajn naturalizovaný Španiel Juan Antonio Pizzi či Omán Srb Branko Ivankovič. Zastúpenie však bude mať aj Slovensko – kirgizskej lavičke bude veliť bývalý kormidelník našej reprezentácie Štefan Tarkovič. Fortuna ligu bude v drese Sýrie reprezentovať ako hráč dunajskostredský Ammar Ramadan.
Dostupné informácie upozorňujú na dva momenty v prospech tímov zo západnej časti kontinentu. V prvom rade sú to ligy (najmä na východe), ktoré ukončili sezónu v novembri alebo decembri a aktuálne majú hráči prestávku. Krajiny zo západu Ázie môžu navyše počítať (s ohľadom na geografické vzdialenosti) s veľkou prevahou svojich fanúšikov v hľadiskách štadiónov, ktoré už preveril svetový šampionát v závere roka 2022. Chýbať už bude Stadium 974 v Dohe, ktorý existoval iba rok. Bol vybudovaný z recyklovaných prepravných kontajnerov a začiatkom decembra minulého roka rozobraný…
Podporia fanúšikovia nováčikov?
Alebo možno prekvapia diváci z juhovýchodnej Ázie a vo veľkom počte odprevadia štvoricu tímov Indonézia, Vietnam, Thajsko, Malajzia. A ak by niekto z nich postúpil do vyraďovacej fázy, futbalový ošiaľ v domovine by bezpochyby vypravil na cesty ďalšie množstvo fanúšikov. Niečo podobné v menšom meradle platí aj pre centrálnu Áziu, odkiaľ dorazia do Kataru až tri výbery bývalých republík ZSSR – Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan.
Ale vo finále, ktoré sa bude hrať v sobotu 10. februára rovnako ako otvárací zápas na štadióne v Lusaile, sotva uvidíme niekoho z nich. Pravdepodobne sa v ňom predstavia dvaja zo šestice vymenovaných top favoritov: Katar, Japonsko, Južná Kórea, Irán, Saudská Arábia, Austrália. Alebo že by aj nie?
Zopár faktov k ASIAN CUPU
Zloženie skupín
A – Katar, Libanon, Čína, Tadžikistan
B – Austrália, India, Sýria, Uzbekistan
C – SAE, Irán, Hongkong, Palestína
D – Japonsko, Irak, Vietnam, Indonézia
E – Južná Kórea, Bahrajn, Malajzia, Jordánsko
F – Saudská Arábia, Omán, Thajsko, Kirgizsko
Od osemfinále k. o. systém. Postupujú prví dvaja zo skupín a 16ku doplní štvorica najlepších na 3. miestach
Doterajší majstri Ázie
4 x Japonsko (1992, 2000, 2004, 2011)
3 x Saudská Arábia (1984, 1988, 1996)
Irán (1968, 1972, 1976)
2 x Južná Kórea (1956, 1960)
1 x Izrael (1964)
Kuvajt (1980)
Irak (2007)
Austrália (2015)
Katar (2019)
Dve účasti vo finále zaznamenala Čína (1984, 2004), po jednej India (1964) Mjanmarsko (ako Barma 1968) a SAE (1996).
Kde to budete môcť sledovať?
Z na Slovensku dostupných televízií neponúka priame prenosy žiadna, sledovať šampionát budete môcť na youtube kanáli AFC ASIAN CUP
Tip Takurčitee na finále: Južná Kórea – Austrália.
Tip na víťaza: Južná Kórea
Komentáre