Štvrtok, 23. máj 2024

Michal Ďuriš o hejteroch, (ne)ponuke z Plzne aj o možnom návrate do Trnavy

Ján Janočko Ján Janočko 19.12.2023
FOTO: Lukáš Grinaj

Jeho príchod do Trnavy bol ako blesk z jasného neba. Jeho výkony boli nad očakávania, jeho odchody z ihriska sprevádzal potlesk. Za ani nie pol sezóny sa bývalý reprezentant zapísal aj do histórie Spartaka. V čom bolo jeho pôsobenie v Malom Ríme najnáročnejšie? Prečo by sa už nevrátil do Plzne? A ako reálny bol jeho návrat do reprezentácie či do Banskej Bystrice? O tom sa pre Takurčitee rozrozprával futbalista Michal Ďuriš.

“Najlepšie bude keď sa zraní a ostane na tribúne”, “najlepšie časy má už dávno za sebou”, “bude tam do počtu”, “pil mi krv ešte v Repre na Eure”, “nevie ani behať”… To boli komentáre, ktoré sa písali pod status Spartaka Trnava o tom, že Michal Ďuriš prichádza ako posila do konca jesene. Dali ste hejterom najlepšiu odpoveď aká sa dala dať?

Bohužiaľ, teraz je taká doba, že si názor na internete môže povedať každý. Niekoľko rokov dozadu som to riešil a takéto veci si pripúšťal. Myslím si, že som v týchto veciach už ďaleko skúsenejší a teraz sa už nad takýmito komentármi len pousmejem. Nepotrebujem nikomu nič dokazovať. Futbal hrám celý život pre seba, snažím sa ho robiť najlepšie ako viem a potom sú spokojní aj ľudia okolo mňa. Mám to v hlave nastavené takýmto spôsobom a to, čo si niekto myslí, ma nezaťažuje. Väčšinu sú to ľudia, ktorí v živote futbal nehrali a možno sú veľkí hrdinovia len pred telefónom, alebo počítačom.

V ostatných domácich zápasoch Spartaka vás fanúšikovia vždy vytlieskali, bez ohľadu na to, aký bol výsledok a či ste skórovali. Máte pocit, že ste sa napokon stal miláčikom publika?

Neviem či miláčik… Podporu cítim hlavne keď sa prechádzam po meste a ľudia ma zastavujú, lebo chcú prehodiť pár slov alebo sa odfotiť. Je to, samozrejme, príjemné. Trnava žije futbalom a ja som sem aj kvôli tomu šiel. Divák je náročný, ale na do toho mužstvo dáva všetko, tak mu to vie aj patrične vrátiť.

Čakali ste, že sa vám to tu bude takto sypať?

Nejak som to neriešil. Chcel som sám sebe dokázať, že ešte mám na európsky futbal a tiež som chcel trochu zmeniť prostredie. Predsa len, na Cypre som bol už šesť rokov a niektoré veci mi už vadili. Keď prišla ponuka, tak sa to celé zomlelo veľmi rýchlo a ja som rád, že sa to udialo.

Fenerbahce, Nordsjaelland a Razgrad – čakali ste, že sa so súpermi takéhoto rangu ešte stretnete?

Nuž, keď prišla ponuka prísť hosťovať do Spartaka, povedal som si, že je to možno posledná šanca zahrať si na tejto úrovni. Šiel som do toho a som rád, že som si to mohol vyskúšať.

Hovorí sa, že sa váš prícho zbúchal, takpovediac, v hodine dvanástej, doslova za pár chvíľ. Je to pravda?

Bolo to naozaj tak. Martin Škrtel mi volal o štvrtej poobede, deadline na prestupy končil o polnoci. Myslím si, že ani nečakal, že budem reagovať na jeho ponuku pozitívne. Spýtal sa ma ako sa mám a na konci mi s úsmevom povedal, že hľadajú útočníka. Hneď som mu povedal nech neblázni a že pozná môj názor. Už rok predtým ma lámal. Povedal mi, že si to mám skúsiť premyslieť a dať vedieť, lebo to musíme do večera vyriešiť. Začal som sa o tom baviť so ženou. Tiež mala pocit, že potrebujem nejakú zmenu, že sa potrebujem nakopnúť. Začal som nad tým viac rozmýšľať a nakoniec som šiel do toho. Najskôr som povedal áno a až potom som začal reálne riešiť, ako to bude vyzerať. Rodina ostala na Cypre a nie je to najjednoduchšie. Moja žena to zvláda fantasticky a ja sa fantasticky cítim v Trnave. Myslím si, že všetky strany sú spokojné.

Rodina tu za vami ešte nebola?

Veru nie… Deti mám školopovinné a kvôli tomu ostali na Cypre do konca kalendárneho roka. Nechceli sme im to meniť a dohodli sme sa, že tri, štyri mesiace vydržíme v tomto režime. 

Svojho času hrával v Trnave aj váš exspoluhráč z Plzne Marek Bakoš. Aj on vám odporúčal jesenné hosťovanie počas európskych pohárov?

S Bakim som volal ešte v ten večer. Povedal mi, že tu tiež zažil krásne obdobie a ľudia ho tu mali radi a že keď mám takúto možnosť, tak mám do toho ísť.

Máte za sebou dosť slušnú kariéru. Dali ste gól AC Milánu, hrali ste proti Barcelone, proti Bayernu, svoje ste si užili aj v reprezentácii či na spomínanom Cypre. Ako vysoko je vo vašej kariére trnavská skúsenosť?

Na prvé miesto budem asi vždy radiť Plzeň. Z ničoho sa tam vybudovalo niečo, čo funguje dodnes a Plzeň je na futbalovej mape Európy. Predtým to bolo mužstvo, ktoré hralo stred tabuľky českej prvej ligy. Zrazu sa veci naštartovali a zažil som tam skvelé obdobie. Bol som tam sedem rokov, bolo to krásne, no cítil som, že potrebujem zmenu. Každý angažmán mi niečo dal. Teraz som vďačný za Trnavu. Na Slovensko je až výnimočné, ako tu ľudia berú futbal a ja si to užívam. Každý deň sa teším na tréning. Kabína je super a partia chalanov, čo sa tam stretáva je tiež výnimočná a určite mi zostanú len dobré spomienky.

Plzeň hrá tiež európske poháre, neposlali vám na jeseň ponuku aj oni?

S Plzňou som bol naposledy v kontakte tri roky dozadu. Vtedy sme sa o tom poslednýkrát bavili a v tej dobe to bolo nereálne. Bol som na Cypre, kde som bol spokojný a hrali sme európske poháre, takže pre mňa bola táto kapitola uzavretá. Nerád by som sa tam už vracal. Zažil som tam úspešné obdobie, ktovie, čo by bolo po návrate? Chcem, aby mi ostali len tie dobré spomienky.

Cyprus alebo Rusko – čo bola väčšia exotika?

Ja nemôžem na moje pôsobenie v Rusku povedať nič zlé. Zažil som tam strašne pekné obdobie. Bolo to však pre mňa zvláštne lebo som nevedel, do čoho idem a bol to pre mňa kultúrny šok. Orenburg je na ruské pomery pomerne malé mesto, bolo tam cítiť komunizmus. Po mesiaci som si však zvykol aj na zimu a dodnes tam mám veľa kamarátov..

A čím vám tak učaroval Cyprus?

Je to zvláštne, lebo s Plzňou som tam bol asi trikrát na sústredení a vtedy sa mi krajina vôbec nepáčila a nevedel som si predstaviť, že by som tam šiel ani len na dovolenku. Keď som bol v Rusku, prišla ponuka ísť na hosťovanie na pol roka na Cyprus. Povedal som si, že chcem vyskúšať niečo nové a myslel som si, že sa po polroku vrátim späť do Ruska. Skončilo to tak, že som tam siedmy rok. Vo futbale sa plánovať nič nedá. Polrok na Cypre mi vyšiel fantasticky. V štrnástich zápasoch som dal jedenásť gólov. Klub začal uvažovať, že by ma odkúpil z Ruska. Ja som mal ešte dva roky zmluvu. Viac sa mi pozdávalo ostať na Cypre. Hlavný problém v Rusku bola pre mňa umelá tráva.

Dávnejšie sa vás niekto opýtal na reprezentáciu a povedali ste, že uvidíte podľa výkonnosti. Myslím si, že ste sa dobre rozstrieľal. Neprišla pozvánka od Calzonu?

Pozvánka neprišla. Povedal som viackrát, že záleží od výkonnosti, ale… reprezentácia je pre mňa uzavretá vec a nerád by som sa k tomu už vracal. Reprezentoval som deväť rokov, veľa som si v národnom tíme zažil, ale už sa tam určite nevrátim.

Chcem sa opýtať na váš najšpecifickejší duel od príchodu do Trnavy. Predpokladám, že asi ten naj bol proti Banskej Bystrici.

Pochádzam 15 kilometrov od Bystrice a v mladom veku som sa tam presťahoval. Začal som tam kariéru a strávil kus života. Aj moja žena je odtiaľ a chceme sa tam vrátiť.

Stále teda platí, že Bystrica bude vašim posledným profesionálnym pôsobiskom?

Je to tak nastavené, že by som tam chcel skončiť kariéru, ale ako hovorím, vo futbale sa nedá nič plánovať. Plánoval som veľa vecí a veľa z nich sa zmenilo poslednú chvíľu. Musia ma chcieť hlavne oni a musíme sa dohodnúť, ako by to fungovalo.

V Othellose Athienou, ktorého ste kmeňovým hráčom, je po novom tréner Michal Ščasný, ktorý len donedávna trénoval v Banskej Bystrici. Tešíte sa naňho po návrate?

Samozrejme. Pred dvoma rokmi som ho vôbec nepoznal a keď som bol bez zmluvy, dohodol som si s ním stretnutie. Sadli sme si a poprosil som ho, či by som sa nemohol zapojiť do prípravy s Banskobystričanmi a on súhlasil. Trénoval som s nimi zhruba mesiac a trénera Šťastného som spoznal ako super človeka a skvelého trénera. Som rád, že sa naše cesty spoja.

Kto vám v Trnave ľudsky najviac sadol?

Nerád by som vyťahoval jedno meno. Kabína je nastavená naozaj dobre. Najbližšie mám k skúsenejším hráčom, ako Kiko Koštrna, Martin Mikovič či Roman Procházka. Celá kabína však funguje skvele a atmosféra je parádna.

Gratulujete fanúšikom ako tajné prekvapenie na oslavách. Videl som vás v hľadisku na Fajronte, keď bol hosťom Martin Mikovič. Často sa objavujete na fotkách z akcií, na ktorých reprezentujete Spartak aj vo voľnom čase. Naučilo vás tejto tímovej mentalite pôsobenie v zahraničí, alebo ste vždy boli taký?

Za tie roky už viem, že všetko je o kabíne. Môžete mať kvalitný tím alebo jednotlivcov, ale ak kabína nefunguje, tak to nepôjde ani na ihrisku. Vždy som bol za to mať spoločné akcie, vybehnúť spolu na kávu či pivo. Keď sa utužujú vzťahy tak potom aj na ihrisku to lepšie funguje. V Trnave aj v Plzni to fungovalo super a možno na základe toho prišli aj úspechy. V zahraničných kluboch je to trochu ťažšie lebo zo zmesi národností je náročnejšie urobiť partiu. Aj to je dôvod prečo som si to v Trnave tak užíval.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera