Pondelok, 18. marec 2024

Na vlastné buľvy: Majcichovský titul, ktorý sa neoslavoval

Ján Janočko Ján Janočko 06.06.2023
Foto: Samuel Hužovič

Minulý týždeň som sa dedinského futbalu dostatočne nenabažil, keďže, ako ste sa v mojej reportáži mohli dočítať, skončilo derby, ktoré som navštívil, predčasne. 8. ligu som preto cez víkend vymenil za o stupienok vyššiu súťaž a vybral som sa na zápas v prívlastkom “možno sa po ňom bude oslavovať titul”. Dámy a páni, takto som videl duel OFK Majcichov – FK Krakovany.

Majcichovské San Siro

Už cestou na štadión som dostal od kamaráta prednášku o tom, aké významné toto miesto vlastne je. Za bývalého režimu sa v Majcichove okrem futbalistov, podomových predavačov a hľadačov hrobu Jána Palárika mali údajne vyskytnúť aj Michal David či kapela Elán. Dnes už však nie je jednoduché dostať sa k záznamu o týchto návštevách. Preto nikto nevie potvrdiť, či sa plíživé hudobné esá zo slovenských svadieb a stužkových naozaj objavili v trávnatom srdci Majcichova, alebo ide len o akúsi miestnu legendu.

Zaujímavosťou tamojšieho štadióna tiež je, že sa na ňom minulý rok oslavoval postup. Domáci však vraj odmietli ísť o súťaž vyššie, no a keďže prišla reorganizácia zo strany zväzu, napokon skončili o súťaž nižšie. Vraj je dôvodom to, že zvyšok ligy mal byť zo Záhoria. A každú druhú nedeľu sa na Záhorie chce za futbalom chodiť iba Marekovi Arpášovi.

Majcichovský štadión lemuje železná brána ako z Anfield road, len s trošku iným nadpisom. Celým názvom sa tunajšie centrum futbalo nazýva Štadión Viktora Karela. Na moju otázku, či ide o miestnu futbalovú legendu, alebo o človeka, ktorý sem dotiahol Elán, dostávam odpoveď, že je to podnikateľ financujúci rekonštrukciu areálu, do ktorého som vstúpil.

Majcichov futbal na vlastné buľvy
Foto: Samuel Hužovič

Boj o titul

Tabuľková situácia bola nasledovná – Majcichov mal náskok piatich bodov pred druhým Červeníkom, do konca sezóny ostávali tri kolá. Ak by Majcichov vyhral a Červeník by stratil body doma s Bučanmi, Majcichov by sa mohol opäť radovať z titulu a postupu. Ktorý by asi pustil, lebo viete, Záhorie.

S nabitými telefónmi, na ktoré sme chceli zvečniť oslavy domácich sme vošli na štadión, na ktorom nás vítala tabuľa so skóre 6:1 a s informáciou o tom, že sa hrá 61. minúta zápasu. Žeby sme pokračovali tam, kde sme pred týždňom skončili? Našťastie nie, naozaj bol výkop na pláne až o 17:00.

Štadión pána Viktora má jednu tribúnku a stojí na siedmich kopčekoch ako starý Rím (dobre, počet možno nesedí), na ktorých sú lavičky. Na jednu sme zasadli a než som stihol obzrieť sponzora na drese, už ma ktosi núka nasolenými jadierkami od pani spred bufetu. Najprv slušne odmietam, lebo sa bojím, že ma bude smädiť, nerád by som v prvom polčase čosi zmeškal. Nakoniec si dávam, lebo prvý polčas priniesol len jeden zaujímavý moment – presun jedného z návštevníkov na náprotivný kopec so slovami “tu je to nebezpečné, tu je blízko bufet a ja chcem vidieť futbal”.

Sklamala ma aj návšteva. Divákov je tu niečo medzi “málo” a “zopár skalných”. K nabudeniu hráčov nepomáhajú ani vymknuté šatne či dresy hostí v michalovských farbách. Krakovany však svojho Žofčáka ani Marcina nemajú a tak je to po polčase nuda – nuda.

Budíček

Posilnený bufetovou horalkou sa pustili domáci hráči do druhého dejstva odhodlanejšie než Laco Molnár do komentovania. Tri otočenia rapkáčom na tribúne a hneď boli diváci írečitejší a hráči aktívnejší. Dva góly dal Jakub Ondriš. Bol blízko k hetriku, jeho penaltu však zaklial jeden z divákov, keď už pri rozbehu zakričal “je tam!”. Nebola.

Zaujímavosťou pre mňa bolo, že oba tímy mali za sponzora na dresoch pohostinstvo U Notára. Buď pán Notár otvára frančízy, alebo ide o zaujímavú náhodu. Odpoveď neviem, viem však, že domáci majú notára spredu, hostia zozadu. Teda, na dresoch.

V druhom polčase ma ešte zaujal gól veľmi futbalovo potentného Geršiho, motorové vozidlo, ktoré som videl dosť vysokou rýchlosťou cúvať popri štadióne minimálne päťkrát a usporiadateľská služba, ktorá si odo mňa taktne vypýtala eurko “do zvončeka” a nechala mi na pamiatku pekný lístok, ktorý si určite vyvesím na chladničku, ak mi niekto tento rok prinesie magnetku z Chorvátska.

A čo tie oslavy?

Po zápase sa čakalo na výsledok zápasu Červeník – Bučany. No a hoci domáci potrebovali vyhrať a cez polčas sa zdalo, že za stavu 2:0 je o všetkom rozhodnuté, 3 body brali hostia po výsledku 2:3. Zápas, ktorý som navštívil, tak naozaj bol majstrovský a miestny mali dôvod na oslavy titulu. A čo na to Majcichovčania? Nič. Neoslavovalo sa, ani s replikou trofeje sa nikto nefotil (možno preto, že žiadna nebola). Jedno je však isté, dedina s najvýchodniarskejším menom v okrese Trnava je majster VII. ligy. Možno sa “hojaďunďa” bude konať v poslednom ligovom zápase o dva týždne, ktovie.

Na záver mám ešte jednu pochvalu pre oba tímy. Rozhodca stretnutia udelil jedinú žltú kartu, diváci videli minimum faulov, hráči z domáceho aj hosťujúceho košiara sa rešpektovali a nedali priestor nešportovému správaniu. Za to im dávam svoju červenú liverpoolsku šiltovku dolu.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera