Na vlastné buľvy: Kocka, ďakovačka a ešpézetky. Čo priniesla extraliga do Humenného?

Keď som naposledy písal o hokeji v Humennom, sľúbil som, že budem cestu tunajšieho klubu v extralige aspoň po očku sledovať. Domov to mám síce takmer cez celú republiku, ale sú momenty, keď sa do perly na Laborci a mesta, ktoré svetu dalo Mariána Čišovského a Petra Breinera, rád vrátim. Napríklad na vianočné sviatky. A tak som využil príležitosť a išiel som sa, ako sa hovorí u nás na Takurčitee, pozrieť Tipos extraligu Na vlastné buľvy.

Extraligový horný Zemplín

Humenné si na najvyššiu súťaž zvyká. Platí nepeknú nováčikovskú daň v podobe zlých výsledkov aj v zápasoch, ktoré by mohlo zvrátiť vo svoj prospech. Je tiež, takpovediac, ďaleko od všetkého. Nezdá sa to, ale prilákať sem špičkových hráčov môže byť riadna fuška. Aj preto Levy okupujú poslednú priečku tabuľky. Ale nie o výsledkoch má byť tento článok, však?

Už na prvý pohľad sa štadión zvonku zmenil. Drobné korektúry a veľké nápisy “entrance” na dverách tu predtým neboli, za to dám ruku do ohňa. Drobnosti, ale vizuálne srdiečko pookreje. Vnútri vám už lístky nekontroluje lístková teta, ale moderný turniket. Ak si neviete doma sami navariť alebo vám smäd kazí deň, k dispozícii sú tu bufety, nehanbím sa povedať, že s extraligovou ponukou.

Kocku sme tu ešte nemali!

Okrem stravovaco-vstupných návykov sa vylepšilo aj miesto pre kameramanov, ktorí majú lepší výhľad na, ako mi domáci povedali, pódiu. To sa týči nad jednou z tribún. Stále však chýbajú novinárske miesta s lepším výhľadom na plochu, verím, že aj toto sa ešte podarí vylepšiť.

Od novej sezóny sa na miestnom štadióne vyskytuje veľkoplošná obrazovka, po novom už v Humennom ctené diváctvo pošetrí krky. Kontúry naberá kocka nad ľadom, čo je vec, ktorú som si na tomto mieste nevedel úplne predstaviť. Hoci, ako iste viete, moja fantázia je široká ako prietok Laborca cez sídlisko III v čase záplav.

Keďže som skúšal len tekuté zložky z bufetov (na Vianoce mi s jedlom mimo domova a babky choďte z očí!), videl som však, že na tribúnach si mládež máčala aj nachos do omáčok. Keď už sme pri mládeži, na štvrtkovom zápase s Košicami bolo vidieť široký diazepam diapazón publika – od najmenších hokejových nadšencov načahujúcich krky v snahe o lepší výhľad na plochu, až po najstarších pamätníkov.

Humenné je zvedavé na hokej

Výraznú časť vypredaného hľadiska určite tvorili navrátilci zo zahraničia či z pracovných diaľav. “Jany, jak dneška Humenne vyhra, ja še aňi domu nedostaňem preboha!”, zabedákal kamarát v bufete, rovnako sa vracajúci na sviatky domov.

Práve návštevnosť ma milo prekvapila. Pamätám si, že v play-off sa v Humennom nedarilo štadión vypredať. Myslel som si, že tradícia ostane rovnaká aj medzi elitou, návštevy v Humennom sú však slušné. Včera bolo vypredané druhýkrát v sezóne, prvýkrát ešte v prvom kole proti Slovanu. Teda v oboch prípadoch, keď som prišiel na hokej.

Do Humenného podľa ŠPZ, príspevkov na Facebooku, ale najmä slov skalných, prúdia aj diváci z okolitých okresov, čo zvyšuje priemernú návštevnosť. Obyvatelia Stropkova, Svidníka, Medzilaboriec, Sniny a ich okolia sa už na Slovan, Košice, či iné tímy, nemusia chodiť pozerať do Michaloviec. Do Humenného to nemajú až tak ďaleko. Úctyhodné je, že chodia napriek tomu, že sa Levom až tak nedarí.

Zaujímavosťou a plusom je, že na štadióne je aj fanshop. Oplieskať peniaze a mať tak na drese logo klubu svojich hrdinov sa tak dá už aj v Humennom. V útrobách štadióna okolo mňa pobehovali v dresoch najmä malé deti, do klubového však bol oblečený aj početný fanklub a aj tí skôr narodení. Viacero čapíc s logom domáceho klubu som videl aj v meste, kamaráti mi potvrdili, že práve v zimnom období vidia čoraz viac priaznivcov klubu aj v uliciach – pravda, klubizmus na Slovensku nie je na takej vysokej úrovni, preto je aj toto dôvod na radosť.

Základná cena lístka je v Humennom 8 eur, bez ohľadu na súpera. Neviem posúdiť adekvátnosť ceny, neviem to ani porovnať s inými klubmi, ťah klubu nalákať divákov rovnakou cenou na atraktívne mená mi však príde celkom sympatický.

Potlesk na záver

Za novinárov ešte môžem povedať, že oceňujem mixzónu a miestnosť pre médiá/tlačové konferencie. V oboch prípadoch ide síce o menší (v istom ohľade možno až provizórny) priestor, ale nedá sa povedať, že by redaktori nemali možnosti na prácu.

Z môjho pohľadu ešte môžem povedať, že na mieste by bolo viacero “prerábok”, lenže humenský štadión nebol stavaný na najvyššiu súťaž, preto nad viacerými drobnosťami viem prižmúriť oko.

V skratke, opäť som sa presvedčil o tom, že návšteva extraligy v Humennom môže byť príjemným (nielen diváckym) zážitkom. Na záver ešte dodávam, že úsmev na tvári mi spôsobila záverečná ďakovačka napriek prehre. Od miestnych som sa dozvedel, že od začiatku sezóny je toto vec pravidelná. A že k vypískaniu či vybučaniu domáceho tímu nedošlo ani raz. To považujem za sympatické.

Verím, že ďakovačky a ošiaľ z extraligy v Humennom vydržia a nakopnú šport v meste – a najmä ľudí, ktorí majú chuť doňho vrážať energiu a peniaze.