Pondelok, 15. apríl 2024

Na vlastné buľvy: Na lige, ktorej meno sa nevyslovuje

Former Skyblue Former Skyblue 11.10.2023
Foto: Autor

Opäť sa vraciame na miesto činu v Astane, do športovej zóny. Tentokrát na opačnú stranu hlavnej ulice Turan Avenue, kde stojí Barys Aréna. Oproti nej cez širokú triedu tróni majestátna futbalová Astana Arena, kde sme už videli európsky duel proti Plzni. Jediný kazašský zástupca v KHL sa v pondelok večer chystá po sérii piatich porážok konečne zabodovať. Proti bude rozbehnutý Traktor Čeľabinsk.

Moderná presklená aréna v tvare konzervy bola sprevádzkovaná v roku 2015 v lokalite, kde sa ešte donedávna rozťahovali nehostinné močiare. Práve ich vysušovaním sa rozrastá dnes už vyše miliónová metropola. Málokto vie, že stalinské lágre neboli len na Sibíri, ale aj v tejto kedysi veľmi nehostinnej časti sveta. A ako podotýkajú pracovníci našej ambasády, nevrátilo sa odtiaľto domov aj množstvo Slovákov…

Oprášené Nagano

Ale späť k hokeju. Hala je počtom miest v hľadisku približne na úrovni tej bratislavskej (oficiálne 11 578). Po nevýrazných výkonoch Barysu v posledných zápasoch sa zaplní zhruba spolovice (správny odhad – hlásateľ nakoniec oznámil 6 123 divákov), takže so získaním vstupeniek nebol tentokrát žiadny problém. Má tri podlažia alebo ako by tu povedali „etáží“ (ruština je v Kazachstane stále hojne využívaný jazyk, v KHL dokonca oficiálny). Najvrchnejšie oddeľuje od spodného hlavného prstenec presklených skyboxov po celom obvode. Vľavo tróni pod strechou veľkoplošná nálepka hlavy hokejistu a pod ňou vlajky účastníckych štátov ligy. Tie sa v poslednom období scvrkli o fínsku, českú aj slovenskú… Presne oproti šelma z klubového loga a dresy legiend, tradične vytiahnuté pod strechu. Registrujem 17ku – Koreškova, ktorého meno zostane už navždy spojené s naganským „világošom“ našej reprezentácie na OH1998, ku ktorému tiež prispel gólom.

Vieme, že tu hrával v nedávnej minulosti celý rad Slovákov, ale dnes už krajana v kádri Barysu nenájdete (rovnako ani u súpera). Zato Čechov áno – David Sklenička a Rudolf Červený sú dokonca členmi elitnej formácie dnes tmavomodrých domácich, ktorí sa vo východnej konferencii usadili po neúspešnej sérii až na predposlednom 11. mieste. A ešte zopár Kanaďanov a Američanov na oboch stranách, plus Švéd Aberg.

Favoritom traktoristi

Hostia v bielom s čiernou kombináciou, naopak, šľapú. Aktuálne na piatom mieste, zaručujúcom play off, ale liga sa iba rozbieha. Traktor si pamätáme ešte z éry socializmu, keď hrával najvyššiu súťaž ZSSR, v tom čase nazývanú Vyššaja liga. Jej charakteristickou črtou bolo, že víťaz bol známy už vopred – Tichonovovými zverencami zo „zbornej“ nadvýživená CSKA Moskva (mág Viktor bol súčasne aj jej trénerom), ktorá nedala nikomu ani náznak šance. Ostatné tímy, a najmä tie vidiecke, jej robili iba stafáž. Ak sa v nich objavil nejaký šikovný hráč, obratom si ho Tichonov vyžiadal k sebe na galeje (pardon, bázu). Akurát vtedy hrával Traktor v žlto – čiernej kombinácii a v logu mal, v intenciách najlepších komsomolských tradícií budovania svetlých zajtrajškov, ozubené koleso… V súčasnosti tam miesto neho tróni hlava šelmy (medveďa), podobne ako u jeho dnešného súpera (tiger)…

Atmosféra je napriek nezaplnenej hale výborná. Pod dresmi legiend je vyvýšené pódium, kde v každom prerušení hry predvádzajú svoje kreácie „čírlíderky“, podobne ako na všetkých schodiskách medzi divákmi. Pódium lemujú naspodku veľké reflektory, ktoré zasa dodávajú tie správne svetelné efekty. Pod pódiom (tiež ohradený) málopočetný, ale dostatočne hlučný a celý zápas burcujúci domáci kotol. Samozrejme, každý člen odetý v klubovou drese. A pridávajú sa aj diváci – dokonca aj my nezainteresovaní. Pred vstupom do hľadiska sú tu pre každého voľne ložené papierové búchačky. Tie, keď poskladáte do vejára, a búchate si nimi hoc len o dlaň alebo koleno, urobia spojenými silami slušný rachot. No, nepridáte sa?

Sicílski chlapci

Hokej od prvej sekundy výborný, dynamický. Hostia podľa predpokladov istejší na puku. Tlačia sa k domácej bránke, ale im to tam napadá. Na tej dnes večer totiž zatiahol roletu Andrej Šutov. Istý je aj jeho náprotivok, nositeľ veľkého brankárskeho mena, Sergej Myľnikov (synovec aj menovec vôbec prvého sovietskeho brankára v NHL, ktorý chytal v rokoch 1989-90 za Québec Nordiques). A tak dvojici ich náhradníkov z Kanady prischla v zimných pletených čiapkach nevďačná rola otváračov dverí na striedačke. Čo si však nemožno nevšimnúť sú ich priezviská – Pasquale a Fucale. Akoby do veľkého hokejového sveta nevyrazili z krajiny javorového listu, ale rovno zo sicílskej viesky Corleone…

Hrá ma v niektorých fázach (boli samozrejme aj hluché minúty) drajv á la NHL. Technika hráčov je obdivuhodná, tempo vysoké. Dlhé minúty sa hrá bez prerušenia. Ak si niekto myslí, že odchod väčšiny veľkých zahraničných mien KHL ublížil, je na veľkom omyle. Naopak, otvoril sa tým priestor pre priehrštie mladých talentov, na ktoré boli tieto končiny vždy bohaté. A tie sú ochotné sa všetkými silami pobiť o miesto na hokejovom výslní. Záver prvej tretiny je ale prekvapujúci – padne to tam domácim, ktorí sa dovtedy dostávali pred bránku Čeljabinska skôr sporadicky…

Prišiel aj Bon Jovi

Cez prestávku je tu šanca na prieskum zázemia, kde to tiež žije. Kopec atrakcií pre deti, aby sa nenudili. Zaujme zariadenie, pripomínajúce (v menšom) u nás známe kobercové prašiaky na sídliskách. Na vrchnej žrdi zavesených päť pukov. Mladý hokejový adept dostane lapačku a má ich pochytať, keď začnú random padať dolu. Asi to nie je až tak ľahké, čo som videl – tí úspešnejší lapili dva z piatich.

Vzápätí počujem „Living on the Prayer“ a v duchu sa pýtam, prečo tu preboha tak reve rádio. Omyl, na pódiu hrá živá kapela a „fejkový“ Joni by sa nedal zahanbiť ani v našej súťaži Superstar. Sklame iba bufet. Pivo žiadne (tu v Astane ani na futbale). Kolega teda berie celej grupe kolu. Je teplá! „Pačemu kola ťjoplaja? Ja neznáju..“, mykne plecami mladý bufetár. „A kto má znať? Ja?“, rozčúli sa platiaci kolega. Nekazme si zážitok z hokeja – ťahám ho do haly, kde začína druhá tretina.

Ukážkový fanshop

Domácim narástli krídla a skraja druhej tretiny poisťujú svoje vedenie druhým gólom. A potom sa začnú diať veci – hostia parádnym gólom znížia. Borec to trafil kúsok za modrou – v plnej rýchlosti, ani si puk nepristavil. Lenže svietia červené svetlá a rozhodca čekuje situáciu. Neplatí, ofsajd. O chvíľu sa situácia zopakuje – gól Traktora opäť neuznaný, z rovnakého dôvodu. Hlavný arbiter prikorčuluje k hosťujúcej striedačke a trénerovi Čeľabinska zdĺhavo a trpezlivo vysvetľuje svoje rozhodnutie. Ten pritom nehne ani brvou.

V duchu sa pýtam, ako by toto asi dopadlo na Slovensku. Určite by som nechcel v danej chvíli počuť monológ napríklad Ernesta B. A istý pán, ktorý sa rád premiestňuje z klubu do klubu, by zrejme zobral komplet pivo z VIPky a pooblieval by ním všetkých pod sebou, vrátane hosťujúcej striedačky… Hostia pár sekúnd pred klaksónom predsa len dostanú Američanom Robinsonom puk do domácej sieťky. Tretie dejstvo sľubuje drámu. Ale teraz nasleduje opäť pauza a je čas vyhľadať fanshop.

Vypravujem sa k nemu s obavami po tom, čo som videl v jeho futbalovej sestre cez cestu pred pár dňami. Skôr informačnú búdku, pozliepanú štyrmi mobilnými reklamnými panelmi, ktorá už minútu po záverečnom hvizde prestala existovať. Teraz však otváram ústa v nemom úžase. Barys Store je mega! Toto je to najlepšie, čo som zatiaľ v hokejovom svete videl – všetky možné variácie textilných výrobkov, ale aj odznaky, vlajky, porcelánové šálky s logom – proste, na čo si len spomeniete. Už mi chýbala len hokejová bránka (ale ako by som ju dostal do lietadla).

Návrat v havarovanom taxi

Vraciame sa do hľadiska, zápas graduje. V prerušení hry sa s kyticou gratuluje (zrejme zaslúžilým) fanúšičkám, práve oslavujúcim narodeniny za aplauzu celej haly. Hostia do toho búšia, domáci bránia zubami – nechtami. Stretnutie má grády až do konca. Ale Barys to ubráni a v jednom momente je dokonca blízko k tretiemu gólu pri power play. Vyhral napokon 2:1 a uťal neúspešnú sériu, vďaka čomu poskočil o jedno miesto vyššie. Hovorím si – možno aj vďaka našej prítomnosti na zápase…

Keďže na hokej prišla len štvrtina divákov v porovnaní s futbalom, tak s privolaním taxi nie je problém. Robíme tak cez appku a dávame dokopy bankovky domácich tenge (TKZ), lebo kartou tu taxikárovi nezaplatíte. Ten náš príde ako prvý. Má 22 rokov a v Astane je len piaty deň (v duchu si hovorím: Dúfam chlapče, že máš navigáciu!). Prišiel práve z najväčšieho kazašského mesta Almaty do metropoly robiť biznis, lebo tam mu ten s čínskymi hodinkami prestal fungovať. Mali sme šťastie. Pre druhú grupu prišiel čerstvo (snáď) havarovaný Mercedes – kufor na šrot a bez zadného skla. Život je ťažký. A KHL stále kvalitná liga.   

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera