Pondelok, 19. február 2024

Nie sme takí dobrí, ako o nás hovoria

Martin Sadlek Martin Sadlek 20.05.2023
FOTO TASR - Martin Baumann

Tento pohľad prosím nechápte ako hejt. Jedná sa o môj popis siuácie, ktorú vidím, no mám pocit, že ostatní nie.

Reakcie vs Realita

Máme za sebou päť vystúpení slovenskej reprezentácie na MS v Rige (a Tampere). V posledných dňoch som samozrejme často čítal, či počúval reakcie ohľadne predvedenej hry slovenského výberu. Dosť ma prekvapilo, že takmer bezvýhradne boli tieto reakcie pozitívnejšie, než som po zhliadnutí reality čakal. Dokonca som mal občas pocit, že dotyčný „evaluátor“ si možno pred tou realitou až zakrýva oči.

Asi najviac ustrelené boli v tomto zmysle prehnane diplomatické úsudky švajčiarskeho trénera Patricka Fischera, ktorý sa pri hodnotení zápasu odmietol vzdať naratívu, že Slovensko bol ťažký súper, a to napriek našim 13 strelám v celom zápase – z toho v poslednej tretine, keď sme potrebovali tlačiť a vyrovnať, prišli len tri. Švajčiari nám v pre nás kľúčových momentoch v podstate ani nepožičiavali puk. Trénerovi súpera sa to dá „odpustiť“. Iba prejavil potrebný rešpekt a zachoval dekórum.

Už roky sledujem dianie na tomto turnaji výhradne cez kamery českej televízie, ktorej prístup ku komentovaniu a rozborom mi vždy prišiel odbornejší, menej emotívny a v správnej miere odosobnený. Jeden by dokonca povedal, že objektívny. Aj tu ma ale v roku 2023 prekvapilo, že si všímajú trošku iné veci, než si všímam ja a ich hodnotenie nášho herného prejavu je oveľa zmierlivejšie, než som čakal.

Čo je vlastne dobré?

Ak sa spomínajú dobré výkony našich hokejistov, všimnite si, že sa týmito vyjadreniami eufemizuje fakt, že sme akurát tak niečo krvopotne ubránili. A to aj s kopou šťastia – Škorvánkovi zvonia obe tyčky zo zápasu s Čechmi v hlave doteraz. V žiadnom zápase som zatiaľ nemal pocit, že sme tvorcami hry. Že má naša hra koncept, ktorý dokážeme napĺňať. Že najlepšia obrana je útok a my to vieme. Tým sa odlišujeme od top 6 + od Švajčiarov. Keby tam hrali Voloďovi mužici, tak aj od nich. Otázka za milión – prečo sa všetci ostatní v posledných sekundách pred prestávkou s pukom na hokejkách pokúšajú ešte zaútočiť, len my vyčkávame za vlastnou bránkou na sirénu? Hlavy našich hokejistov sa ponáhľajú do kabíny a pravidelne predbiehajú svoje telá.

Nebudem sa zase tváriť, že napríklad taký urvaný bod s Kanadou bola náhoda. To nebola. Kanadské R-ko, či snáď až S-ko bolo v ponúknutých presilovkách čaptavé a bez nápadu. To nám umožnilo prežiť dve oslabenia 5:3 a aj celú 5 minútovú presilovku. To sa Kanade nestáva každý každý deň. V rovnovážnom stave boli ich hráči zase akoby bez motivácie, nasadenie chýbalo.

To však neznamená, že nie sme pomalí, že nie sme väčšinou o krok pozadu, že netrávime prílliš mnoho času v neproduktívnych situáciách prilepení na mantineloch alebo dokonca v rohoch klziska. Sme, sme a trávime.

Nestačíme zručnosťami

Pod Craigom Ramsaym sme síce hru zrýchlili, no stále na svetový hokej nestačíme zručnosťami. Doháňame to nasadením, ktoré je, uznávam, príkladné – no v tej rýchlosti zase nevieme kombinovať. Školácky zahodené prečíslenia v zápase s Lotyšmi boli na vypichnutie diváckych očí. Vrcholom všetkého, čo z nášho príkladného nasadenia vyplýva, sú zbytočné útočné fauly. Mimochodom, dvakrát za päť zápasov sme mali hráča vylúčeného do konca zápasu. To chceš!

Jednoducho strašne chceme, ale nevieme. Nevieme nájsť jeden druhého. Ten, čo tam mal stáť, tam nestojí. Nebojíme sa sebavedomých riskantných manévrov, čo je tiež super – ale nevieme domyslieť dôsledky. Kto spočíta tie samostatné nájazdy našich súperov a prečíslenia, ktoré z týchto situácií pri (očakávanej) strate puku vyplynuli?  

Keď už aj strieľame – na kazašskú bránu 50-krát – nevieme cloniť, či tečovať. A potom sa čudujeme. Ale takých striel môžeme mať aj 150 a zbytočne. Ak brankár chytá na majstrovstvách sveta, je to hráč, ktorý v princípe dokáže chytiť každú strelu, na ktorú má výhľad. A my už roky robíme príliš málo pre to, aby sme súperovmu brankárovi výhľad zhoršovali, či menili dráhu striel. Čo sú dva spôsoby, akými padajú góly v modernom hokeji.

Ak niekto upečie v presilovke prekvapivú prihrávku, je prekvapivá aj pre adresáta, ktorý si ju spracováva tak dlho, až sa k nemu medzičasom presunie gólman, všetci obrancovia, rozhodcovia a cheerleederky. Keď k tomu pridáme Hudáčka, ktorý s pukom na hokejke snáď chce nakresliť domček jedným ťahom namiesto toho, aby prihral alebo vystrelil, je vymaľované.

Moje myšlienky a poznatky ohľadne našej hry sú dosť neusporiadané, prepáčte. Z toho, čo som zatiaľ videl, mi ale pocitovo pripadá spravodlivé, ak sa do najlepšej osmičky nezmestíme. No offense. Stačí sa pozrieť, aký progres urobili v posledných rokoch Švajčiari a kde sú teraz. Kanaďanom už od strachu vyteká javorový sirup z gatí.

Teraz trochu zmierlivejšie

Národný výber v Rige obsahuje mnoho mien, do veku ktorých by sa autor týchto riadkov rád vrátil. Tak, ako je už u Ramsayho zvykom, nebojí sa dávať šancu tým, ktorým včera ešte mlieko po brade tieklo a nie som sám, kto je rád za tento prístup.

Z dlhodobého hľadiska dnes nie je dôležité, či postúpime do štvrťfinále, v ktorom by sme schytali USA alebo Švédov. Hlavne keď by nás každý z nich utrel ako predný stierač muchy a našej obrane by sa 60 minút zaplietali nohy, až by z nich mali vianočku.

Dôležitejšie je robiť chyby, ktoré robíme a učiť sa na nich. Ostanem pri zemi – tento výber má na to, aby sa medzi elitou zachránil. Myslím, že sa mu to práve prakticky podarilo a nový Kolín nehrozí. Za mňa je úloha splnená. Ak je cenou za zatvorené brány vyraďovacích bojov získavanie ďalších a ďalších skúseností na medzinárodnej scéne pre Nemca, Kňažka, Hlavaja, Regendu, Kelemena, Okuliara a ďalších takmer tínedžerov, túto ponuku beriem. Prakticky každý z nich (dobre, okrem Hlavaja) už na tomto turnaji stihol urobiť chyby, ktoré sa v danej situácii dali považovať za fatálne. To vôbec nevadí, ak ich vedia hodiť za hlavu a v ďalšom striedaní hrať, ako keby sa práve respawnli v Counter Strikeu.

O tri-štyri roky z týchto chalanov môžu vyrásť opory. Dnes nimi ešte nie sú, ale verejnosť si pod vplyvom mediálneho hajpu myslí, že už by nimi byť mali. Nie, nemali. Ešte sa majú čo učiť – vidíme to v každom zápase. Jedným dychom ale dodám, že Miss sympatia u mňa títo chlapci vyhrávajú. Výsledky teraz nepotrebujeme. Iba v minimálnej miere, ktorá nám zabezpečí zotrvanie medzi elitou a zabezpečenie pravidelných konfrontácií s najlepšími z najlepších.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera