Bývalo aj lepšie: Keď veľké Dynamo Kyjev padlo v Šali

Boli časy, keď kluby z bývalého východného bloku necestovali za prípravou do Marbelly, Beleku či na Cyprus, ale tréningový kemp „rozbalili“ na našom území. Takto sa k nám v roku 1977 dostalo aj Dynamo Kyjev, ktoré bolo v tom čase pojmom v európskom futbale.

Teamwork okolo hviezdneho Olega Blochina (v roku 1975 získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu starého kontinentu) nebol iba najlepším klubom vtedajšieho ZSSR, ale v podstate (až na pár výnimiek) aj kompletnou „zbornou“, ktorá reprezentovala túto obrovskú krajinu v medzištátnych zápasoch.

U nás Olegovi ruže nekvitli   

V roku 1975 vyhralo mužstvo z metropoly Ukrajiny PVP, keď v bazilejskom finále zdolalo budapeštiansky Ferencváros. A v závere roka obohatilo svoju vitrínu aj o európsky Superpohár, v ktorom si suverénne poradilo s víťazom vtedajšieho EPM (dnes Liga majstrov) Bayernom Mníchov. Najskôr vyhrali vonku 1:0, v domácej odvete 2:0. Ani nemusíte hádať, kto dal Bavorom všetky tri góly…

Blochin mal v tom čase životnú formu a úplne zatienil hviezdy ako Sepp Maier, Franz Beckenbauer či Gerd Müller. Smútil iba po návšteve Bratislavy v apríli 1976. ČSSR porazila na Tehelnom poli jeho komandu vo štvrťfinále ME 2:0 a po remíze 2:2 v Kyjeve už bola naša cesta k belehradskému zlatu voľná!

Vtedajší „powerhouse“ sovietskeho futbalu však šliapal pod taktovkou známeho trénerského mága Valerija Lobanovského ako dobre naolejovaný stroj aj v ďalších sezónach. V edícii 1976/77 postúpil v EPM do jarného štvrťfinále, v ktorom ho čakal – neuveríte – opäť Bayern Mníchov. A práve pred takýmto dôležitým dvojsúbojom sa na Ukrajine rozhodlo, že ideálnym miestom pre prípravu bude Slovensko.

Kyjevčanov prichýlili interisti

Vďaka dobrým vzťahom s Interom (alebo skôr Slovnaftom?) boli  žlto – čierni hostiteľmi ich tréningového kempu. A práve oni umožnili hosťom pred (na interistické pomery) slušne zaplnenými Pasienkami jediné víťazstvo v pomere 1:0. Kyjevčania následne remizovali 1:1 v Trnave so Spartakom a na záver týždňového pobytu utrpeli šokujúcu porážku 0:1 s najslabším z trojice sparingpartnerov TJ Slovan Duslo Šaľa!    

Klub z 20 tisícového mestečka na západe Slovenska bol účastníkom I. Slovenskej národnej ligy, čo bola v tom čase najvyššia samostatná súťaž na Slovensku, ale až tretia vo federálnej hierarchii po dvoch celoštátnych ligách. Vďaka výdatnej podpore miestnej chemičky si však diváci v Šali zvykli, že sem z času na čas zamieril na prípravný duel aj nejaký zahraničný prvoligový klub z „tábora socialistických priateľov“.  A tak sa tu svojho času vyskytlo napríklad Chemie Halle, ktoré kopalo pred znovuzjednotením Nemecka najvyššiu súťaž vtedajšej NDR alebo budapeštiansky Újpest (vtedy ešte Dózsa), s ktorým uhrali domáci cennú remízu 2:2. 

Futbalový sviatok pri Váhu

Deň „D“ nastal 9. marca 1977. Meno súpera rozpútalo v mieste dejiska doslova futbalovú eufóriu a začal sa boj o lístky. „Súboj s renomovaným európskym mužstvom bol vynikajúcou príležitosťou preveriť pripravenosť šalianskych futbalistov, vedených uznávaným trénerským odborníkom Františkom Skyvom, pred odvetnou časťou súťaže“ spomína v článku pre MY Nitra Jozef Sklenár, vtedajší tajomník miestneho oddielu a dlhé roky duša šalianskeho futbalu.

Napokon sa do areálu za Váhom natlačilo údajne vyše 5 000 divákov. Povestná proletárska tribúna, z ktorej sme sledovali zápas, prešla zaťažkávacou skúškou. Takú „sardinkáreň“ nikdy predtým a ani potom nezažila. A keď v 16. minúte trafil z hranice šestnástky Zoltán Molnár parádne pravý dolný roh Jurkovského bránky, eufória gradovala.

Práve brankársku jednotku reprezentácie Rudakova nechal Lobanovskij ako jediného zo svojho „hviezdneho“ výberu oddychovať. Inak postavil proti outsiderovi kompletný tím, ktorý v tom čase valcoval európske ihriská! Viete si to predstaviť dnes? Asi by ste lupou hľadali aspoň jedného hráča zo základu… Oplatí sa teda vymenovať celú zostavu, ktorá na šalianskych trávnik vybehla celá v modrom (domáci v červeno – bielej kombinácii): Jurkovskij – Koňkov, Matvijenko, Fomenko, Troškin – Muntjan, Slobodjan, Bessonov (46. Reško), Burjak – Berežnoj, Blochin.      

Miracle on Grass

Po prekvapujúcom vedení domácich sa Kyjevčania postupne dostávali do rytmu a začali dobýjať šaliansku bránku. Aj medzi divákmi stále znelo, že to ešte skončí 1:5, ale ako čas ubiehal, začali tušiť prekvapenie. Hostia čelili vynikajúcim výkonom domácich gólmanov Ivančíka a Krištofa, ktorí sa cez polčas vystriedali. Zaujali aj šprintérske súboje Blochina s obrancom Henrichom Kompasom, ktorý nedaroval jednému z top útočníkov planéty ani milimeter priestoru zadarmo. Predstava, že by dnes povedzme nejaký bek z Lozorna ustrážil Roberta Lewandovského je viac než úsmevná…

Smutný naopak fakt, že Kompas nedlho po tomto životnom zápase opustil pozemský svet. Hostia pri mohutnom tlaku stihli opečiatkovať iba žrď a brvno, ale sieť zostala nedotknutá a zrodil sa výsledok, na ktorý sa v Šali dodnes spomína. Američania pomenovali svoje víťazstvo nad ZSSR v olympijskom hokejovom turnaji 1980 ako „Miracle on Ice“ (Zázrak na ľade), Šaľania ho mali už tri roky predtým na tráve…

Boli pri tom známe ligové mená

Z dresu domácich stojí okrem strelca gólu Molnára za zmienku najmä Ján Hlavatý. Obaja si onedlho zahrali najvyššiu súťaž za Nitru, druhý z nich bol neskôr aj oporou zadných radov Slovana Bratislava. V útoku sa po boku  ďalšieho „Nitrana“ Szkladányiho predstavil Babčan, ktorý potom kopal ligu za košické ZŤS (predtým VSS).

Pre domácich bol výsledok doslova bombou, ale na ligovom poli im veľmi nepomohol. Na federálnej úrovni sa práve dohral posledný ročník celoštátnej druhej ligy a zo súťaže, ktorú hrali, sa k slovenským druholigistom pridali iba prví siedmi v tabuľke. Zvyšok, vrátane Šale, zostal naďalej treťoligový a na rovnakom leveli hrávajú „chemici“ aj v súčasnosti. 

Dynamo aj po druhýkrát vyprášilo kožuch obhajcovi trofeje Bayernu (0:1, 2:0), ale stroskotalo v semifinále na druhom nemeckom tíme (majstrovi) Borussii Mönchengladbachpo presne identických výsledkoch, ale v obrátenom garde. Prišli tak o finále proti Liverpoolu, ktoré hostil Rím…

Boli časy, boli. Kedysi k nám chodili aj takéto kluby. A slovenské, naopak, na tripy do Latinskej Ameriky či inej exotiky. Lebo záujem o náš futbal, na rozdiel od súčasnosti, bol v tom čase veľký. Ale o tom snáď niekedy nabudúce…

Ďalšie články o futbale

• Bývalo aj lepšie: Keď žlto – čierni interisti dobýjali Európu
• Postup cez Leicester bol ako keď Ledecká vyhrá olympiádu. Slavia Praha teraz v Európskej lige vyzve Rangers
• Adrian Guľa sa konečne nadýchol a Jakub Hromada si pýta EURO. Český futbalový domov úspešne dobývajú viacerí Slováci

Odoberať Newsletter