Do Superligy sa hráčom Liverpoolu nechce. Zdá sa, že ani do Ligy majstrov

V mojom živote pravidelného a pozorného diváka zápasov Liverpoolu sa vyskytnú úspechy. Z dlhodobého hľadiska napríklad to, že mi zo zápasov The Reds ešte nevybuchla hlava. Z krátkodobého, že som si nevytvoril žiadny názor na Európsku Superligu.

Verím však, že posledné výsledky aj aktuálne dianie museli hráčmi obhajcu titulu v Premier league zamávať.

Hlavami inde

Keď sa cez týždeň dejú vo svete futbalu také divoké veci, ako v ostatných dňoch, ani sa nečudujem, že hráči nie sú hlavou na ihrisku, ale niekde úplne inde. Liverpool si v pondelok nechal ujsť výhru s Leedsom v posledných minútach zápasu a troch bodov sa nedočkal. Pritom to konečne už-už vyzeralo, že záver sezóny môžu Kloppovi zverenci ovládnuť vo svoj prospech.

Ono, pustiť body Leedsu nie je až taký nezvyk. Tím Marcela Bielsu hrá svojský, ale zaujímavý futbal a nie tak dávno porazil aj suverénny Manchester City. V pondelok si však Liverpool mohol bez problémov ustrážiť víťazstvo, stačilo premeniť o jednu šancu viac. Lenže výsledok nikoho nezaujímal, v tom čase sa riešilo jediné – či sa bude hrať elitná elitárska súťaž a čo bude so svetom futbalu po jej spustení.

A tak je úplne jedno, že záložník Fabinho hral zase stopéra, že trápiaci sa Mané síce dal gól, ale aj tak ho neskôr vystriedal Salah a že Diego Jota zase raz ukázal, že ak za Liverpool nenaskakuje z lavičky, jednoducho si kanadské body nepripisuje.

Slová nestačia

Zbytočná remíza bola v tieni toho, ako hráči hrdinsky odsúdili Superligu. Dobre, to je v poriadku, ak sa im nechce hrať jedna súťaž. V pondelkovom zápase som však mal pocit, že sa im nechce hrať ani Liga majstrov. Mužstvo síce predviedlo náznaky bojovnosti, lenže za dobrý dojem sa do európskych pohárov nedostanete. Teda zatiaľ, pravdaže.

Súboj s Newcastlom otvorí sobotňajší program Premier league a ja by som bol rád, keby to bol pekný zápas. Dvomi výhrami sa Straky rozbehli v ústrety záchrane a zdá sa, že sa im to podarí. Možno sériu natiahnu ešte o jeden zápas, pretože Liverpool, nech to znie akokoľvek nepekne, je vyšťavený. Hrá, aspoň na svoje pomery, biedne.

Frustrácia fanúšikov je na mieste, hráčov hnevá, že majitelia im o plánoch na novú súťaž nič nepovedali. Dnes sú za hrdinov, lebo sa im postavili. Lenže, a teraz budem krutý, pekné slová vás do prvej štvorky v lige nedostanú. Liverpoolu nechýba len presnosť a zranení hráči, u niektorých jednotlivcov absentuje motivácia a potrebná kvalita. Nemám pocit, že všetci hráči sú hodní nosiť dres klubu, ktorý má najvyššie ambície.

Ak sa mýlim, dokážte mi to na ihrisku.

TOP 4 je ďaleko

Kto chce hrať Ligu majstrov, mal by majstra aspoň ponaháňať. Momentálne sa však v Liverpoole tľapká po pleci aj za dobrý výkon. Za ten je však do tabuľky presne nula bodov.

Nechápte ma zle. Verím, že každý z hráčov má dobré úmysly a nerád prehráva. Len nerozumiem, ako je možné hrať najkvalitnejšiu ligu sveta a stále mať nedostatok motivácie. Čo má byť lepším hnacím motorom, ak nie možnosť robiť po čom milióny futbalistov po celom svete snívajú?

Liverpoolu fandiť neprestávam (to ani nikdy nebola otázka). Verím, že v sobotu klub s Newcastlom vyhrá. Pohľad na hráčov obľúbeného tímu je však bolestivý. Nejdú si potrhať dresy v Premier League.

Čo by taký mančaft robil v Superlige?