Sloni, Faraóni, Super orli či Levi Atlasu – všetci si brúsia zuby na africkú trofej

V poradí 34. diel afrického šampionátu (po novom AFCON 2023) bude hostiť šesť štadiónov v piatich mestách Pobrežia Slonoviny. 24 účastníkov opäť čaká takmer mesačný maratón s finálovým vyvrcholením v nedeľu 11. februára.  

Práve z dôvodu, aby hráči nemuseli voliť medzi svojim zamestnávateľom a rodnou krajinou ako po minulé roky, čo bolo terčom veľkej kritiky, bola africká konfederácia (CAF) rozhodnutá už nikdy neusporiadať kontinentálny šampionát uprostred rozbehnutej sezóny. Pôvodný termín padol na uplynulé leto, lenže… Obavy z počasia urobili svoje a tak sa termín posunul o šesť mesiacov kvôli predpokladaným dažďom a hráči, najmä ťahúni, sa opäť ocitli tam, kde už nemali byť. Trojka v názve šampionátu (podobne ako v Ázii) preto nie je omylom ani zlým vtipom. Iba realitou.

Z trávnika špongia

Vedenie CAF malo obavy, aby turnaj neohrozili rozmočené terény ako pred tromi rokmi v Kamerune. Ale už generálka v septembri dopadla viac než zle. Prípravný zápas medzi domácimi „slonmi“ a reprezentáciou Mali sa na novovybudovanom štadióne Alassane Ouattara v Abidjane nemohol dohrať. Trávnik sa počas zápasu zmenil na nasiaknutú špongiu a tento „prúser“ zaplatili odchodom z funkcii viacerí zodpovední úradníci…

Hoci väčšina účastníkov turnaja tvrdí, že usporiadatelia urobili všetko pre úspech a bude to skvelý turnaj, trávnik na štadióne, kde sa odohrá otvárací aj finálový zápas, nemusí byť napokon jediným problémom.  K 60-tisícovej novostavbe na severe najväčšieho mesta krajiny Abidjanu vedie totiž iba jedna prístupová cesta. A tak sa presuny tímov môžu zmeniť aj na viachodinovú nočnú moru… 

Gabon len v úlohe diváka  

Aj Afrika po vzore Európy postupne navýšila počet účastníkov svojho kontinentálneho šampionátu a 24 postupujúcich rozdelila do šiestich skupín. Prví dvaja postúpia priamo, a v osemfinálovom k. o. systéme doplnia šestnástku štyri najlepšie tímy z tretích miest. 

Skúsme sa však najprv pozrieť, kto sa do Top 24 nezmestil. Určite to zle znášajú najmä v Gabone, ktorého reprezentácia, nabitá menami ako Aubameyang, Kanga či Ndong, prepustila nedobrovoľne svoje miesto Mauritánii. Naopak, pre túto ortodoxnú islamskú krajinu to bude prekvapujúco už tretia účasť v rade. Rovnako ako žlto – modrí z Gabonu, dopadol aj Madagaskar, ktorý bol pred piatimi rokmi najpríjemnejším prekvapením a dokázal vyhrať základnú skupinu pred Nigériou! Chýba aj Togo, ktoré má však asi najlepšie časy za sebou (účasť na MS 2006 v Nemecku), Malawi, Sudán, Keňa či posledné príjemné oživenie z maličkých Komorských ostrovov.

Marocký tréner nohami na zemi

A kto bude naopak patriť medzi favoritov? Hlavnú trofej má vo vitríne polovica účastníkov, ale u mnohých už poriadne zapadnutú prachom. Najväčšie šance dávajú bookmakeri pochopiteľne Maroku, ktoré sa pred vyše rokom na MS v Katare ako prvý africký tím prebojovalo do semifinále. Lenže červeno – zelení, ktorí si hovoria aj Levi Atlasu, prekvapili, keď to nikto nečakal a naopak, vždy prepadli, keď boli favoritmi.

Prehnaný optimizmus brzdí aj tréner Walid Regragui: „Je pravda, že sme štartovali na posledných dvoch MS, čo nám dalo skúsenosti z veľkých turnajov. Ale africký šampionát bol vždy veľmi náročný turnaj. Nie je to prvýkrát, čo Maroko prichádza naň v roli favorita, ale to sme už boli viackrát aj v minulosti. Naposledy sme sa prebojovali do finále v roku 2004, čo je už dlhých 20 rokov. Ale teraz máme k dispozícii mladých, ale už aj dostatočne skúsených hráčov, ktorí verím, že sa poučili naposledy v Kamerune. Je na nás, aby sme to dokázali“.  Maroko vyhralo africké majstrovstvá zatiaľ jediný krát – v roku 1976, čo už pomaly atakuje hranicu polstoročia…

Sloníčatá verzus očakávania

Druhým favoritom v poradí budú domáci. Éra Didiera Drogbu či Yayu Tourého je síce minulosťou, ale tím so slonom v logu má aj dnes dostatok talentovaných hráčov, ktorý sa môžu pokúsiť prekonať usporiadateľské prekliatie. Naposledy totiž triumfovali na domácej pôde Egypťania v roku 2006. Paradoxne, vo finále proti Pobrežiu Slonoviny na penalty…. Serge Aurier, Ibrahim Sangare (obaja Nottigham Forest), Franck Kessie (Al Ahli, predtým AC Miláno a Barcelona), Sebastien Haller (Borussia Dortmund), Abakar Sylla (Racing Štrasburg) či Karim Konaté (RB Salzburg) majú určite kvalitu na to, aby potiahli mužstvo k zisku trofeje. Otázka znie, či tlak očakávaní zvládnu mentálne. Ani chýrnemu Drogbovi sa to nepodarilo – druhý triumf „slonov“ prišiel až po jeho konci v národnom tíme…

Nigérijské tápanie

Tretím do partie top favoritov budú patriť „Super Eagles“ z Nigérie. S množstvom skúsených, najmä anglickými ligovými trávnikmi ošľahanými hráčmi, z ktorých vytŕča jedno meno – Victor Osimhen. Lobotkov spoluhráč  z Neapola patrí k najžiadanejším na hráčskom trhu a záujemci vedia prečo… Pred tromi rokmi v Kamerune vyhrali Nigérijci suverénne skupinu, ale vypadli už v prvom kole vyraďovacej fázy s dovtedy nevýraznými Tunisanmi. Teraz majú pred  štartom AFCON 2023 opäť hlavy v smútku. V rozbiehajúcej sa kvalifikácii o MS 2026 dokázali iba dvakrát remizovať 1:1 s outsidermi z Lesotha a Zimbabwe, čo v Lagose vyvolalo paniku. Na papieri teda vyzerajú ako favoriti, ale realita je úplne iná. Alebo možno im to tentokrát pomôže zostať nohami na pevnej zemi a nelietať do sfér, kde už aj orlom začína dochádzať kyslík…

Hneď za touto trojicou sa grupujú ďalší, ktorí si robia nádeje na celkové prvenstvo. Ako vždy egyptskí faraóni na čele s Mohammedom Salahom, obhajcovia zo Senegalu, Alžírsko, Kamerun či nevyspytateľná  Ghana.

Polovica verí domácim

Pokiaľ trofej vlastní 12 z 24 tímov, presne rovnako si podelili aj pomer domácich a zahraničných trénerov. Medzi tými druhými sú najznámejšími menami Izraelčan Avram Grant (Zambia), Ír Chris Hougton (Ghana) či Portugalčan José Pesseiro (Nigéria). Reprezentáciu usporiadateľskej krajiny povedie pomerne neznámy Francúz Jean – Louis Gasset, ktorý pôsobil pri národnom tíme rodnej krajiny ako asistent a viedol aj tímy Bordeaux, St. Etienne či Montpellier. Egypt zasa ďalší muž z Portugalska, 53 -ročný Rui Vitoria, bývalý tréner Benfiky.

Hugo Broos priviedol v roku 2017 prekvapujúco k titulu Kamerun a teraz zasadne na lavičku Juhoafrickej republiky, ktorá bude tiež outsiderom. „Neexistuje žiadny univerzálny recept na víťazstvo. Ide o veľmi špecifický turnaj, kde sú všetky tímy namotivované na 500 percent“, chladí nádeje Bafana Bafana belgický tréner.

Naopak, okrem Maroka ponechali z favoritov trénerskú taktovku v rukách domáceho odborníka aj Senegalčania (Aliou Cissé obhajuje trofej), Alžírsko zverilo opraty Djamelovi Belmadimu, Tunisko Jalelovi Kadrimu a Kamerunčanom bude dávať pokyny z lavičky známy Rigobert Song.

Počítanie absencií

Kapitáni lavičiek sa však budú musieť počas šampionátu zaobísť bez niektorých kľúčových hráčov. Zatiaľ čo Kamerunčan Regis Mughe rovno odmietol účasť a ostal so svojim tímom Olympique Marseille, ostatných vyradili zranenia. Alžírčanom budú chýbať brankár Rais Mbolhi a útočník Amine Gouiri, Nigérii vypadli útočníci Victor Boniface (Bayer Leverkusen) a Wilfred Ndidi z Leicesteru City. Horšie je, že ružovo to nevyzerá ani so zdravotným stavom jeho známejšieho klubového spoluhráča Kelechiho Iheanacha.

Zranenia sužujú aj Mali, kde sa tréner Eric Chelle bude musieť zaobísť bez viacerých kľúčových hráčov – napríklad Cheicka Doucoureho z Crystal Palace či El Bilala Tourého, ktorý sa stále nezotavil z vážneho zranenia stehna. Na vedľajšiu koľaj sa dostali aj Ibrahima Kone (Almeria), krajný obranca Massadio Haidara z Racing Lens a bývalý krídelník Southamptonu Moussa Djenepo, teraz v v belgickom Standarde Liege. Najnovšie vypukla panika v tábore Guinei, pretože v prípravnom zápase s Nigériou sa zranila ich najväčšia hviezda Serhou Guirassy z VfB Stuttgart.  

Mesiac futbalovej fiesty

Domáci postavili pre šampionát štyri nové štadióny. Okrem 60-tisícovej finálovej arény v Abidjane aj v Korhogu, San Pedro a v novom hlavnom meste Yamoussoukro. Refreš dostali iba štadióny v Bouaké a doterajší národný štadión Felix Houphouet Boigny tiež v Abidjane, nesúci meno bývalého prezidenta krajiny (1960 – 1993).

Africkú futbalovú fiestu otvorí v sobotu 13. januára tradične domáci tím – tentokrát proti Guinei-Bissau večer o 21:00 SEČ a potom sa už naplno rozbehne poriadna porcia zápasov. Finále je na programe na rovnakom mieste večer 11. februára. Tipnete si, kto do neho dokráča?    

Zopár faktov k AFCON 2023 a histórii

Zloženie skupín

A – Pobrežie Slonoviny, Nigéria, Rovníková Guinea, Guinea Bissau
B – Egypt, Ghana, Kapverdy, Mozambik
C –  Senegal, Kamerun, Gambia, Guinea
D –  Alžírsko, Burkina Faso, Angola, Mauritánia
E – Tunisko, Mali, JAR, Namíbia
F – Maroko, DR Kongo, Zambia, Tanzánia

Doterajší majstri Afriky

7 x Egypt (1957, 1959, 1986, 1998, 2006, 2008, 2010)
5 x Kamerun (1984, 1988, 2000, 2002, 2017)
4 x Ghana (1963, 1965, 1978, 1982)
3 x Nigéria (1980, 1994, 2013)
2 x Alžírsko ((1990, 2019)
      Pobrežie Slonoviny (1992, 2015)
      DR Kongo (1968, 1974)
1 x Etiópia (1962), Sudán (1970), Kongo (1972), Maroko (1976), JAR     (1996), Tunisko (2004),  Zambia (2012), Senegal (2021)
      
Kde to budete môcť sledovať? Sky Sport alebo youtube kanál CAF 

Tip Takurčitee na finále: Alžírsko – Nigéria. Víťaz: Nigéria