Streda, 24. apríl 2024 
Former Skyblue Ako Pasienky vždy patrili k Interu, štadión v Čermeli zasa k Lokomotíve. Tu prežili košickí „železničiari“ svoje najlepšie časy v čs. lige a zahrali si aj v európskych pohároch. Ani jedného už v pôvodnej lokalite nenájdete. Inter je vo vyhnanstve v Stupave, Lokomotíva hrá až piatu ligu v Družstevnej pri Hornáde…
Do 70. rokov mali Loky v Európe jediný zárez na pažbe – v sezóne 1969/70 sa predstavili v Stredoeurópskom pohári (archívy ho vedú ako Mitropa Cup), ale neprešli ani cez prvé kolo – nad ich sily bol juhoslovanský Radnički Kragujevac (1:0, 0:2).
Už vtedy sa však v severnej časti východoslovenskej metropoly začala dávať dokopy partia, pred ktorou mali neskôr veľký rešpekt aj najlepšie československé tímy a prebila sa aj do hlavných európskych pohárov.
Keď bol Kozák atamanom
Trénersky pozdvihol modro – bielych ako prvý Michal Baránek, na jeho prácu neskôr nadviazal dobre známy Jozef Jankech. V bránke časom vymenil Flešara Stanislav Seman, ktorý sa stal dlhoročnou oporou klubu a v národnom tíme to okrem účasti na ME a MS dotiahol až k olympijskému zlatu v Moskve 1980. Pilierom obrany bol Jozef Suchánek a motorom mužstva skvostná záloha.
Okrem majstra Európy Jozefa Módera v nej hrali kľúčovú úlohu Gejza Farkaš a najmä Ján Kozák st. Ten sa onedlho stal aj jedným zo základných kameňov čs. reprezentácie. Stihol si pritom odskočiť na dva roky vojenčiť do pražskej Dukly, kde svoju kariéru vyšperkoval ocenením Futbalista ČSSR roka 1981. A to veru v konkurencii pražských miláčikov médií nebola v tom čase maličkosť.
Hoci mladšia generácia si okrem účinkovania pri slovenskej repre bude pamätať najmä jeho lavičkové excesy, niektorí ho máme zafixovaného ako mimoriadne elegantného hráča, s perfektným prehľadom, aj výborným zakončením. Ak by sa v tom čase bolo dalo prestupovať na Západ v najlepších rokoch a nie až na futbalovom dôchodku, prechodným domovom Jana staršieho by sa určite bol stal Nou Camp alebo Bernabeu. Taký to bol hráčik!
Letná „železničiarom“ sedela
V útoku bol nepostrádateľný dlhonohý samorast „kvašňákovského“ typu, rodák z maďarského Csávolya, Ladislav Józsa. Jeho strely mali silu zbraní hromadného ničenia, vyvracali brankárom ruky a keby žil (zomrel ako 51- ročný v roku 1999) aj dnes by zahanbil súčasných ligistov. Predstava schytania jedovatej „józsovky“ do ksichtu alebo oblasti mužskej pýchy, roky mátala jeho súperov v spánku.
Iba mimoriadne silná konkurencia v reprezentačnom útoku bola dôvodom, že Józsa si pripísal na svoje konto jediný štart.
K prvej účasti vo „veľkom“ európskom pohári sa Košičania dostali v roku 1977. Vo finále Slovenského pohára si poradili so Žilinou (0:2, 4:0), ale finále Československého pohára sa už prvýkrát hralo podľa nového formátu na jeden zápas. Ako dejisko sa každoročne začali striedať pražská Letná a bratislavské Tehelné pole v Deň víťazstva nad fašizmom 9. mája.
Železničiarom štadión Sparty vyhovoval a dvakrát na ňom uspeli rovnakým výsledkom 2:1. V spomínanom roku 1977 zdolali teplických sklárov (oba góly strelil Ujhely), o dva roky neskôr ostravských baníkov (tentokrát sa trafili Fecko a Móder).
Mohli to dotiahnuť až pod Eiffelovku
V PVP ich poslal žreb do Škandinávie, keď im prisúdil ako prvého súpera v edícii 1977/78 víťaza švédskeho pohára IF Östers Växjö. Košická „bezgólovka“ v prvom zápase mierne favorizovala pred odvetou súpera, ale na juhu Švédska sa po góloch Józsu a Dobroviča zrodila postupová remíza 2:2 pre Loky.
V druhom kole bola ich súperom viedenská Austria (vtedy ešte uprostred názvu so skratkou WAC). Opäť z toho bola dvojzápasová „plichta“, žiaľ, tentokrát so šťastným koncom pre Rakúšanov. Košičania uhrali pri Dunaji 0:0 a začali smelo pomýšľať na jarné štvrťfinále. V domácej odvete boli lepším mužstvom, mali tlak, šance a v 51. minúte šli do vedenia penaltou G. Farkaša.
Fialoví dovtedy nepôsobili dojmom, že by mohli domácim prekaziť ich postupovú radosť. Lenže – v tíme mali dvojicu vrtkých Uruguajčanov Martinez – Morales. Dnes úplná samozrejmosť, vtedy veľká rarita. A druhý z nich, 24–násobný reprezentant na sklonku kariéry Julio Morales, sa ako blesk z jasného neba postaral o zvrat. Prakticky sediac na zadku obstrelil z hranice šestnástky prekvapeného Semana…
Záverečný mohutný tlak už vytúžený postupový gól nepriniesol, hoci sa chvíľami hralo iba v šestnástke hostí. Dlháň v jej bránke Baumgartner už loptu za svoj chrbát nepustil. Škoda. Austria, ktorá v tom čase určite nebola lepším tímom (skôr naopak) prešla na jar cez Hajduk Split a Dynamo Moskva až do finále proti Anderlechtu, od ktorého schytala v parížskom Parku princov debakel 0:4…
Tesná prehra na San Sire
V sezóne 1977/78 si Loky dala pauzu v národnom pohári, ale v ligovej tabuľke skončila ako najlepší slovenský tím na treťom mieste za majstrom Zbrojovkou Brno a Duklou Praha. Bronzová priečka bola automatickou vstupenkou do Pohára UEFA (vtedy pohár č. 3). Ale žreb prvého kola bol nemilosrdný – AC Miláno! Štipku spokojnosti dodával fakt, že sa začínalo u giganta a odveta (v prípade prijateľného výsledku) mohla byť sviatkom pre celý východoslovenský región.
Prvý zápas na San Sire (od roku 1980 Stadio Giuseppe Meazza), kam si našlo cestu úctyhodných 55 tisíc tifosi, sa zmenil na duel AC Miláno vs Stanislav Seman. Košický brankár v ten večer pôsobil pri stálom tlaku ako magnet. Maldera dokonca nepremenil penaltu, jediný sa trafil Novellino a výsledok 1:0 dával Lokomotíve do odvety veľké šance.
V drese ACM pôsobilo aj v tom čase viacero známych mien. Napríklad Semanov brankársky náprotivok Enrico Albertosi tiež nebol žiadny „nazdárek“, skôr naopak. Práve on hájil taliansku bránku vo finále prvých mexických MS v roku 1970 proti Pelého Brazílii. V obrane hrali prím budúci majstri sveta 1982 Fulvio Collovati a Franco Baresi, ďalší reprezentačný bek Aldo Maldera, v zálohe fenomenálny Gianni Rivera (držiteľ Zlatej lopty 1969) a v útoku budúci úspešný tréner Fabio Capello. Na lavičke sedel Nils Liedholm, člen legendárnej švédskej formácie Gre-No-Li (Green – Nordahl – Liedholm), ktorá obliekala dres ACM.
Tak málo chýbalo…
A tak sa 27. septembra 1978 krátko popoludní zaplnil štadión v Čermeli (aj všetko naokolo, odkiaľ sa dovidelo) vraj 30 tisíc divákmi. A domáci proti červeno – čiernym zatlačili poriadne na pílu. Mali stály tlak, veľké šance a museli prekúsnuť aj dva neuznané góly Józsu a Farkaša v prvom polčase.
Keď už sa zdalo, že catenaccio bude silnejšie ako obrnený vlak, poslal Kozák v 82. minúte zápas do predĺženia a následne k penaltovému rozstrelu. Po ňom bol najsmutnejším mužom pod reflektormi mladý obranca Jiří Repík, ktorý trafil namiesto siete Albertosiho nohy a umožnil Talianom radovať sa z postupu po siedmych sériách penált.
Epilóg v kameňolome
Záverečné európske dejstvo si Lokomotíva strihla opäť v PVP v sezóne 1979/80. V prvom kole premohla v tom čase druholigový FC Wacker Innsbruck, keď najskôr vyhrala v Rakúsku 2:1 (Strapek, Jacko), a potom aj v domácej odvete 1:0 (Kozák). Nad jej sily nemal byť ani víťaz juhoslovanského pohára NK Rijeka, ktorú dvoma gólmi Kozáka zdolala doma 2:0.
To ešte jej hráči netušili, že 23. október 1979 sa na dlhé desaťročia zapíše ako dátum ich posledného domáceho vystúpenia v európskych súťažiach.
V burácajúcom kotli kameňolomu Kantrida, v ktorom má pár metrov od vĺn Jadranu svoj stánok miestny klub, sa Košičanom rozklepali kolená viac než bolo treba. Rijeka za polčas zlikvidovala dvojgólové manko a štvrťhodinu pred koncom pridala postupový tretí gól. O víťazstvo 3:0 sa postaral hluchonemý Damir Desnica (neskôr hráč belgického Kortrijku a reprezentant Juhoslávie). Po jeho troch góloch definitívne onemela v Európe aj Lokomotíva. Pod taktovkou Bulhara Dočeva vybehla 6. novembra 1979 na štadión v Rijeke pri svojom pohárovom epilógu táto zostava: Seman – Biroš, J. Suchánek, Dobrovič, Fecko – Jacko, Farkaš, Kozák, Móder – Strapek, Ujhely (od 62. min. Kosť). Na lavičke sedel Jozef Jankech.
V roku 1986 vypadla Lokomotíva z federálnej ligy, v roku 1998 zo samostatnej slovenskej… a ďalej to už poznáte. Vrátia sa ešte niekedy železničiari do starých koľaji? Zatiaľ sú od toho vzdialení asi ako Pluto od Zeme…
Ďalšie články o futbale
- Bývalo aj lepšie: Keď veľké Dynamo Kyjev padlo v Šali
- Vášnivý motorkár Staňo pokračuje v Žiline v práci Guľu s Kentošom a hneď sa dostal do finále ankety o najlepšieho slovenského trénera
- Slabší súperi a absencia Mareka Hamšíka. Ideálna príležitosť dať šancu rozohratému Bénesovi
Komentáre